Drogéria ako toxická nálož. Takto nás ohrozujú šampóny či krémy

Čo sa však skrýva v lákavo vyzerajúcich a voňajúcich fľaštičkách a téglikoch? A kedy sa môžu zmeniť na toxickú nálož?

Čistota pol života, hovorí známe príslovie a nedá sa s ním nesúhlasiť. Čo už však neporadí, je, ako sa k tomuto cieľu dopracovať. Väčšina z nás má v tom však pomerne jasno – čistá voda zďaleka nestačí. A drogérie preplnené šampónmi, pleťovými vodami či gélmi na holenie to len potvrdzujú.

Kozmetika je takmer taká stará ako ľudstvo samo. No kým niekoľko storočí bola výsadou najmä vznešenej a majetnejšej menšiny, 20. storočie nás aj v tomto ohľade „zvalcovalo“. Zrazu všetci chceli a mohli mať krémy, farby na vlasy či „voňavky“. A keďže prírodné zdroje boli a sú obmedzené a chémia poskočila dopredu, v regáloch predajní sa objavili flakóniky a tégliky, ktoré doslova za pár korún sľubovali jemnejšiu pokožku, hustejšie vlasy či voňavejšie telo.

Ako to už býva, nie všetky tie lákavé vône a prípravky nám aj prospievajú. Niektoré z nich dokonca môžu aj ublížiť. Čerstvý príklad spred niekoľkých dní. Nočný krém značky Christina od izraelského výrobcu BIO KOR METICS, ktorý sa môže objaviť aj na našom trhu. Namiesto vyhladenia vrások totiž môže kvôli zmesi konzervačných látok používateľke privodiť alergickú reakciu. Použité konzervanty sú totiž povolené iba v zmývateľných výrobkoch, ako napríklad sprchové gély, ktoré nepôsobia na pokožku dlhodobo. Odporúčanie je jasné: nepoužívať a vrátiť do obchodu. Ako však našinec zistí, že mu niečo hrozí?

Záchytný systém
O to, aby z pultov podobné jedovaté výrobky zmizli, sa stará štát, aj ako súčasť Európskej únie. „Slúži na to takzvaný RAPEX, čiže rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky,“ uviedla pre HN magazín Helena Kohútová z Úradu verejného zdravotníctva SR, pod ktorý kontrola kozmetiky na našom trhu spadá. „Systém je určený na rýchlu výmenu informácií medzi členskými štátmi a (európskou, pozn. red.) Komisiou o opatreniach a krokoch prijatých v súvislosti s výrobkami, ktoré predstavujú vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.“

V praxi to funguje tak, že ak niektorý členský štát Európskej únie zistí na svojom trhu nebezpečný výrobok, nahlási ho na svojom národnom kontaktnom bode spomínaného systému. „Tím Komisie pre RAPEX informácie spracuje a oboznámi s danou skutočnosťou ostatné členské štáty v EÚ. Zároveň je informácia o nebezpečnom kozmetickom výrobku umiestnená na webovej stránke systému,“ hovorí Kohútová. Jednotlivé štáty potom preveria, či sa predáva aj u nich. A varujú svojich občanov.

Zdá sa, že na Slovensku môžeme byť v tomto ohľade pokojní. V rokoch 2013 až 2016 viac ako tridsaťdvatisíc kontrol vykonaných na základe systému RAPEX odhalilo u nás len osem prípadov. Odkiaľ k nám najčastejšie doputujú? „Medzi hlásenými sú výrobky vyrobené v Európskej únii, v USA, v Ázii – najmä v Číne – a v Afrike. Najčastejšie sa vyskytujú výrobky na bielenie pokožky pre prítomnosť zakázanej látky – hydrochinónu, najčastejšie pôvodom z Afriky a Ázie. Takéto výrobky sa však na trhu Slovenskej republiky nikdy nenašli,“ upokojuje Helena Kohútová.

Najviac podľa nej výrobcovia hrešia v označení, nedodržaní najvyššej prípustnej koncentrácie regulovaných látok a v prítomnosti zakázaných látok, najmä ťažkých kovov. Nedodržiavajú sa tiež mikrobiologické štandardy či úroveň konzervácie výrobku. Ak chcete mať neustály prehľad o kontrolách a nahlásenom nebezpečí u nás, nájdete ich na stránkach úradu verejného zdravotníctva v záložkách Informácie – Bezpečnosť kozmetických výrobkov a Informácie – Nebezpečné výrobky – RAPEX.

Z ochrancu hrozba
Bezprostredné nebezpečenstvo je teda u nás pomerne nízke. Existuje tu však jedno „ale“. To, že po kréme či sprchovom géli nesčerveniete či nespuchnete, neznamená, že ste mimo ohrozenia. Pravda je, že pred uvedením na trh musí byť kozmetik...