Významnou výnimkou by mohol byť šport. Či už je to bejzbalista Lou Gehrig, hokejista Wayne Gretzky, tenistka Martina Navrátilová alebo boxer Oscar De La Hoya - niektorí z najlepších športovcov v dejinách boli ľaváci. Avšak aj v tomto odvetví sa môžu výhody ľaváctva líšiť a byť výraznejšie tam, kde má hráč menej času reagovať na protivníka - ako je napríklad stolný tenis.
To aspoň tvrdí Florian Loffing, športový vedec Univerzity Carla von Ossietzkého v nemeckom Oldenburgu a autor novej štúdie, ktorú zverejnil odborný časopis Biology Letters. V podobných športoch našiel Loffing vyšší počet ľavákov než v tých, kde sú dlhšie intervaly medzi akciami hráčov.
Doktor Loffing sa rozhodol v rámci svojej štúdie analyzovať baseball, kriket, stolný tenis, bedminton, tenis a squash, pretože je v nich porovnateľný časový tlak na reakciu hráča, uviedol. V baseballe a krikete meral priemerný čas medzi hodením loptičky a jeho kontaktom s pálkou v profesionálnych zápasoch.
V športoch hraných raketou či pálkou posudzoval intervaly medzi kontaktom loptičky. Potom vypočítal, koľko ľavákov bolo medzi najlepšou stovkou hráčov daného športu - alebo medzi nadhadzovačmi v prípade baseballu a kriketu v rokoch 2009 až 2014.
Pri porovnaní všetkých šiestich športov zistil, že proporcia ľavákov sa zvyšuje úmerne klesajúcemu času, ktorý majú hráči na reakciu. V najpomalšom zo zvolených športov, ktorým bol squash, bolo v najlepšej stovke deväť percent ľavákov, zatiaľ čo v najrýchlejšom baseballe ich bolo 30 percent.
Celkovo zistil 2,6-krát vyššiu pravdepodobnosť ľaváctva v športoch s väčším časovým tlakom (baseball, kriket a stolný tenis) než v tých s nižším časovým tlakom na reakciu protihráča (badminton, tenis a squash).
Zistené výsledky zapadajú do širšej diskusie o tom, prečo môže byť ľaváctvo v športoch prínosom, ktorá sa dlhodobo vedie medzi zástancami "vrodenosti" versus "výchovy".
Hypotéza o "vrodenosti" stavia na predpoklade, že ľaváci môžu byť od prírody lepšími atlétmi - napríklad vďaka faktu, že ich pravá mozgová hemisféra kontroluje ako ich dominantnú ruku, tak ich vizuo-priestorové funkcie.
V prípade zástancov "výchovy" stavia vysvetlenie na relatívnej vzácnosti ľavákov, ktorá im dáva výhodu proti protivníkom. Tí buď môžu horšie odhadovať ďalší krok ľaváka, alebo sa ľaváctvo môže stať priamo súčasťou stratégie - napríklad v podobe odrazenia loptičky na pravú stranu v športoch hraných raketou či pálkou.
Hypotézu o "výchove" podporujú štúdie, ktoré v porovnaní s bežným životom zistili vyšší počet ľavákov v profesionálnych interaktívnych športoch, ale nie v tých, kde k interakcii so súperom nedochádza - ako je napríklad golf, bowling alebo šípky.
Mimo sveta športu by toto vysvetlenie mohlo prispieť k objasneniu záhady, prečo ľaváci po tisíce rokov tvoria zhruba desať percent ľudskej populácie. "Z darwinovského hľadiska sa ponúka otázka, prečo ľaváctvo nevymizlo. Prečo nie je svet len pravoruký?" povedal Loffing.
V roku 1996 tím francúzskych vedcov prišiel s myšlienkou, že ľaváci mali historicky výhodu v duelantských situáciách. Rovnaká skupina vedcov uviedla, že násilnejšie a bojovnejšie spoločnosti majú oveľa vyšší počet ľavákov než mierumilovnejšie spoločnosti.