O tom, že človeku nie je dobre samému, hovorí už biblický príbeh o stvorení Adama a Evy. Zároveň je v ňom obsiahnuté poznanie, že samota je údelom človeka.
A rovnaký názor zdieľajú nielen existenciálni filozofi, ale aj súčasní psychológovia. Samota však nie je osamelosť. kým jedna nám prospieva, druhá nám môže, naopak, škodiť. ako teda vedieť čerpať zo samoty a zvládať osamelosť?
Zúfalstvo, depresia, netrpezlivá nuda a sebaľútosť. Toto sú podľa psychológov Carin Rubenstein a Phillipa Shavera základné kategórie, ktoré ľudia vymenúvajú pri opise prežívania osamelosti. Nič, po čom by ktokoľvek túžil.
Ešte horšou správou je, že osamelosť sa podpisuje nielen na duši, ale aj na tele. Kým sa vydáme mapovať jej zákutia, príčiny vzniku či možné perspektívy na jej zmiernenie, nalaďme sa na ňu prostredníctvom básne Drobnosť Miroslava Válka. Jedného z tých, pre ktorých bola osamelosť celoživotnou témou.
„A je tak mŕtvo v tomto meste/ do škáry múru vbehla tôňa dáka/ maličká biela myš čo žerie z päste / a čaká // Vo vrecku nesiem kúsok intimity pre to zviera/len jeden orech/a čaro Vianoc zabalené do papiera // V snehu sa malá biela stopa topí topí/ hovorím vetru o nej básne/a on ma možno vôbec nepochopí // A je tak mŕtvo cez polnočnú v meste/do škáry múru vietor chladno ženie // Maličká biela myš čo žerieš z päste/na mňa si asi nikto nespomenie.“
Ako pätnásť cigariet
V roku 2018 zriadila Veľká Británia pri ministerstve športu a sociálnych vecí oddelenie stratégie osamelosti. Dokonca vymenovala aj osobitnú ministerku osamelosti. Vo februári pribudol rovnaký minister aj v Japonsku. Niet sa čo diviť.
Prevenciou či riešením osamelosti štát nielenže zvyšuje kvalitu života svojich obyvateľov, ale – akokoľvek cynicky to znie – aj šetrí peniaze. A to tým, že chráni ich zdravie.
Podľa rozsiahlej analýzy Americkej psychologickej asociácie, ktorú citovali Lidové noviny, je osamelosť pre zdravie rovnako nebezpečná ako fajčenie pätnástich cigariet denne a vedie k predčasnej smrti častejšie ako obezita.
Človek je evolučne spoločenský tvor, k svojmu životu bezprostredne potrebuje prítomnosť a interakcie s ďalšími ľuďmi.
„Ľudia a rôzne sociálne situácie nás učia novým zručnostiam, utvárajú našu osobnosť, ale recipročne aj my pôsobíme na sociálne skupiny, ktorých sme členmi, a podieľame sa na ich formovaní,“ sumarizuje v práci Osamelosť a samota ako psychologické fenomény Beáta Žitniaková Gurgová z Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
„Už novorodenec si vyžaduje prítomnosť a láskyplnú pozornosť rodičov, a to nielen kvôli zabezpečeniu fyziologických potrieb. Rodičia mu poskytujú svojou angažovanou prítomnosťou, a najmä láskou, pocity bezpečia, emocionálnu oporu. Je dokázané, že dieťa môže dobre prospievať iba v rodine, kde mu členovia rodiny venujú dostatok pozornosti a lásky.
Odopretie ľudskej spoločnosti sa už v dávnej minulosti využívalo ako spoľahlivý trest pre nekonformných ľudí, ktorí porušovali spoločenské normy svojej sk...
Zostáva vám 85% na dočítanie.