Bolo dokázané, že pohárik piva alebo vína môže utlmiť zábrany, a vďaka tomu niektorí ľudia ľahšie prekonajú nervozitu či váhavosť, napísal spravodajský server Time.
Avšak na druhej strane sa tiež zistilo, že alkohol narúša poznávacie funkcie, negatívne ovplyvňuje pamäť a pozornosť a vedie k prehnanej sebadôvere a prebujnenému sebahodnoteniu. Takže hovoria ľudia naozaj lepšie cudzím jazykom, keď popili alkohol, alebo z nich hovorí len ich tekutá odvaha?
Aby odpovedali na túto otázku, vykonali britskí a holandskí vedci experiment, o ktorom informoval odborný časopis Journal of Psychopharmacology. A ukázalo sa, že ľudia v rámci štúdie skutočne po nízkej dávke alkoholu hovorili plynulejšie, aj keď si to napríklad sami nemysleli.
Do štúdie sa zapojilo 50 rodených Nemcov študujúcich na Maastrichtskej univerzite v Holandsku neďaleko nemeckých hraníc. Všetci účastníci štúdie uviedli, že príležitostne pijú alkohol, a pretože ich výučba je v holandčine, nedávno zložili skúšku dokazujúcu ich znalosť tohto jazyka.
Každý z účastníkov bol požiadaný, aby s anketárom viedol dvojminútový rozhovor v holandčine. Pred rozhovorom dostala polovica na pitie vodu a druhá polovica alkoholický nápoj. Množstvo bolo rôzne podľa hmotnosti každého, ale zhruba 70-kilogramový muž dostal ekvivalent menej ako pol litra piva.
Rozhovory sa nahrávali a potom ich mali oznámkovať dvaja rodení Holanďania, ktorí nevedeli, kto z opýtaných dostal alkohol, a kto nie. Tiež samotní účastníci boli vyzvaní, aby ohodnotili vlastný výkon na základe toho, ako plynule hovorili.
Prekvapivo nemal alkohol žiadny vplyv na sebahodnotenie účastníkov. Tí, ktorí mali alkohol, si v holandčine neverili o nič viac, ani ich výkon nepotešil viac, než tých, ktorí mali vodu.
Ale podľa tých, ktorí hodnotili nahrávky, si tí, ktorí sa občerstvili alkoholom, viedli lepšie. Celkovo podľa rodených hovorcov bola ich holandčina plynulejšia a s lepšou výslovnosťou. Hodnotenie gramatiky, slovnej zásoby a argumentácia sa v oboch skupinách nijako nelíšili.
Vedci však zdôraznili, že množstvo alkoholu, ktoré skúmaným podávali, bolo nízke - a účinky vyššej dávky by mohli byť odlišné. Navyše skúmaní vedeli, že dostali alkohol, a toto vedomie ich mohlo podvedome ovplyvniť na rovnakom princípe ako placebo. Odporúčajú preto ďalší výskum, do ktorého budú zahrnuté ďalšie jazykové skupiny.