Zdravie však zostáva podstatným argumentom. Je však bezmäsitá strava skutočne zdravšia? Odpoveď na túto otázku hľadajú bádatelia už roky, píšu Lidovky.cz.
Nájsť odpoveď na to, či je bezmäsitý spôsob stravovania zdravší, je ťažké. Aj keď sa v nejakom prieskume môže zistiť, že sa zdravotný stav "mäsožravcov" a vegetariánov líši, ešte to nemusí znamenať, že jeden spôsob stravovania je pre našu kondíciu lepší ako druhý. Ak vyjde príliš malý rozdiel, prípadne veľký, ale založený na malom počte pozorovaní, nemusí byť štatisticky významný.
Na vysvetlenie: Predstavte si, že máte kamaráta, ktorý pri stávkovanie používa mincu, pri ktorej hode padá podozrivo často orol. Mincu si teda požičiate a otestujete ju. Hodíte mincou päťkrát a hľa - štyrikrát padol orol a len raz panna. Čo to znamená? Bohužiaľ nič. Možno je minca naozaj nejako "vylepšená", ale možno ide len o dielo náhody. Samozrejme ak hodíte mincou päťdesiatkrát a z toho štyridsaťkrát padne orol, môžete si byť skoro istí, že vás kamarát klame. Rozdiel medzi počtom orlov a panien je už štatisticky významný. Orlov padlo opäť štyrikrát viac ako panien, ale vy ste vykonali oveľa viac pokusov.
Koncom roku 2015 boli publikované výsledky rozsiahlej štúdie, ktorá spojila výsledky dvoch starších výskumov. Prvý z nich prebiehal v Británii v rokoch 1980 až 1984. K nemu boli prizvaní vegetariáni prostredníctvom inzerátov a správ v médiách. Sami potom z radov svojich priateľov a príbuzných zaistili ďalších účastníkov, ktorí jedia mäso. Takto sa získalo celkovo 11 140 osôb.
Druhý výskum prebiehal takmer celé deväťdesiate roky minulého storočia. Zapojil sa do neho úctyhodný počet 65 411 ľudí, z ktorých väčšina bola získaná vďaka dotazníkom zaslaných poštou.
V oboch výskumoch boli účastníci rozdelení do štyroch skupín: na tých, ktorí jedia mäso bežne, ktorí ho jedia zriedka, ktorí jedia z mäsa len ryby, a poslednú skupinu tvorili vegetariáni a vegáni, už odmietajúci všetky živočíšne produkty vrátane mlieka a vajec. Pokiaľ nebude povedané inak, budeme ďalej slovom "vegetarián" označovať všetkých, ktorí nejedia mäso, teda i vegánov.
Štíhlejší a osamelejší
Výskumníci sledovali záznamy účastníkov oboch štúdií v centrálnom registri Národnej zdravotnej služby a vyhodnocovali prípadné údaje o smrti účastníka a jej príčine až do 31. marca 2014. Na účely analýzy boli vyradení ľudia mladší dvadsiatich a starší deväťdesiatich rokov, ďalej tí, ktorí už za sebou mali skúsenosť so zhubným novotvarom, infarktom a ischemickou chorobou srdca.
Vypadli aj tí, ktorí neudali vek, pohlavie, vzťah k fajčeniu a zaradenie do príslušnej stravovacej skupiny. Po vykonaní tejto "čistky" zostalo 60310 účastníkov. Počas doby, keď výskum prebiehal, zomrelo 5294 osôb. Vedcov zaujímalo, či existujú rozdiely v úmrtnosti medzi jednotlivými skupinami.
Dotazníky podľa očakávania potvrdili, že medzi vegetariánmi je menej fajčiarov ako medzi pojedačmi mäsa (13 percent oproti 20 percentám v prípade mužov a 6 percent oproti 13,5 percentám u žien) a že sú štíhlejší. Nadváhou trpela pätina mužov a šestina žien, zatiaľ čo u "mäsožrútov" bol tento podiel dvojnásobný.
Ďalej sa ukázalo, že vegetariáni častejšie prevádzkujú fyzickú aktivitu a častejšie žijú osamelo. To môže súvisieť s tým, že priemerný vek vegetariánov bol 41 rokov a vegetariánok 38 rokov, zatiaľ čo priemerný pojedač mäsa bol o osem rokov v prípade mužov a desať rokov v prípade žien starší. Napriek mladosti a väčšej osamelosti nemali vegetariáni ústretový vzťah k alkoholu.
Dvadsaťdva percent mužov a dvadsaťštyri percent žien boli úplní či takmer úplní abstinenti (so spotrebou menšou ako gram čistého alkoholu denne) oproti ôsmim percentám mužov a šestnástim percentám žien, ktorí jedia mäso. Vegetariáni mali väčšiu spotrebu ovocia a zeleniny, čo sa dá očakávať. V oboch prípadoch išlo zhruba o päťdesiat gramov denne, to ale neznie ako fatálny rozdiel.
Zápas s dvoma kolami
Aby mali výsledky vôbec nejaký zmysel, zohľadnili výskumníci pri spracovaní údaje o fajčení, spotrebe alkoholu, fyzickej aktivite, používanie potravinových doplnkov a o tom, či daný účastník žije sám, či s partnerom.
Asi hlavný príbeh, ktorý môžeme z výskumu odvodiť, sa netýka ani tak vegetariánstva, ako skôr obtiažnosti dôjsť pri podobných výskumoch k nespochybniteľnému konečnému záveru.
Veľa ľudí je svätosväte presvedčených, že vyhýbanie sa mäsitej strave je cestou k lepšiemu zdraviu. Iní naopak nepochybujú o tom, že vegetariánstvo nepomáha, ak priamo neškodí. Akonáhle sa však rozhodnete dozvedieť sa viac a ísť ďalej do hĺbky problému, narazíte na množstvo prekážok, na rôzne "či" a "čo ak". Presne to platí aj pre "našu" štúdiu. Jej vyhodnocovanie sa podobalo zápasu s dvoma kolami. To prvé pre vegetariánov nedopadlo najlepšie.
Je pravda, že úmrtie na rakovinu sa v ich skupine vyskytlo o sedem percent menej ako medzi pojedačmi mäsa. Rozdiel však nebol natoľko veľký, aby mohol byť považovaný za štatisticky významný. Čo neplatí pre účastníkov pojedajúcich ryby, u ktorých bol počet úmrtí na rakovinu nižší dokonca o osemnásť percent.
Z jednotlivých orgánov vyšiel najväčší rozdiel pri pankrease a lymfatickej sústave, kde bola úmrtnosť vegetariánov na rakovinu oproti "mäsožrútom" polovičná. Lenže dve kategórie dopadli pre vegetariánov zle: úmrtie kvôli mentálnym poruchám a poruchám správania a kvôli cerebrovaskulárnym poruchám, ako je cievna mozgová príhoda (tu dopadli veľmi zle hlavne vegáni - o desiatky percent než pojedači mäsa).
Konečný záver štúdie znel, že celková úmrtnosť bez ohľadu na príčinu sa však u oboch skupín nelíši. Zdalo by sa, že tu môže príbeh končiť a že je najlepšie držať sa klasickej poučky: je jedno, či človek je, či neje mäso, dôležité je stravovať sa pestro a obmedzenie bravčového či hovädzieho nášmu zdraviu nijako neprospeje.
Zdravšie biopotraviny?
Vedci sa ale ponorili do dát hlbšie. Všimli si, že časť účastníkov počas priebehu sledovania raz či viackrát svoje stravovacie návyky od základu zmenila. Častým impulzom k takejto zmene býva vypuknutie zdravotných ťažkostí. Po vynechaní fluktuujúcich účastníkov zmenili výsledky podobu. Riziko, že vegetariáni zomrú na rakovinu, bolo o osemnásť percent nižšie ako u pojedačov mäsa. Tentoraz to už bol štatisticky významný rozdiel.
Ľudia jediaci ryby zomreli na rakovinu dokonca skoro v štvrtine menej prípadov ako mäsožrúti. Počet úmrtí na mentálne poruchy tentoraz vyšiel v zásade narovnako. Aj keď celkovo pojedači mäsa nedopadli slávne, najnižšia úmrtnosť im vyšla aspoň pri obehových ťažkostiach a z dôvodu zranenia a otravy (aj keď len s malým a štatisticky nevýznamným náskokom). U ľudí, ktorí konzumujú ryby, bolo oproti nim o pätinu vyššie riziko úmrtia v dôsledku úrazu či otravy. Snáď kvôli tomu, že nie každá ryba, ktorá sa dostane na stôl, je čerstvá.
U ľudí, ktorí bežne jedia mäso, bolo tiež menšie riziko výskytu cerebrovaskulárnych porúch. Tu ale ešte o veľa lepšie dopadli mierni pojedači mäsa. Celkovo potom vegetariáni umierali o štatisticky významných osem percent menej. Ľudia jediaci ryby na tom boli ešte o percento lepšie, ale pretože ich bolo vo výskume príliš málo, nešlo o štatisticky významný rozdiel.
K vegetariánstvu má blízko produkcia biopotravín. Sú potraviny pestované bez použitia pesticídov a umelých hnojív zdravšie? Poučení predchádzajúcimi odsekmi asi neočakávate jednoznačnú odpoveď. A robíte dobre. V roku 2003 do médií prenikli závery metaštúdie (teda prieskumu, ktorý bol založený na výsledkoch väčšieho množstva skorších štúdií) vykonanej na žiadosť Britského úradu pre kontrolu potravín (FSA). Podľa nej sa biopotraviny kvalitou od tých konvenčných nijako nelíšia. Síce sa ukázalo, že biopotraviny obsahujú viac vitamínov a minerálnych látok a o polovicu menej dusičnanov, lenže príslušných jednotlivých štúdií bolo príliš málo, takže vo väčšine prípadov išlo o nevýznamné rozdiely.
Pred štyrmi rokmi podobnú metaštúdiu vykonal tím okolo profesora Carla Leiferta. Tentoraz už vyšlo, že biopotraviny obsahujú významne viac prospešných látok a naopak menej pesticídov a kadmia. Skeptici však namietajú, že je sporné, či má vyšší obsah vitamínov v organicky pestovaných potravinách skutočne prospešný vplyv na zdravie, a že naopak súčasné normy sú dostatočne prísne, takže je jedno, koľko rezíduí pesticídov do seba s jedlom dostaneme.
Asi najpodstatnejšou námietkou je, že konvenčné poľnohospodárstvo umožňuje výrobu veľkého množstva lacných potravín a vďaka tomu si ľudia kupujú a jedia viac ovocia a zeleniny, ako keby boli odkázaní len na produkty ekologického poľnohospodárstva. Osvedčená rada znie, že je potrebné stravovať sa pestro a striedmo. Extrémy škodia bez ohľadu na to, ktorého prístupu sa týkajú. To, že tučné a sladké jedlá sú cestou k ochoreniu civilizačnými chorobami, je dávno známe a mnohokrát overené. Lenže škodí aj opak.
Ľudia sa dnes dokážu ničiť prehnanou snahou zdravo žiť a dobre vyzerať. V roku 1997 použil lekár Steven Bratman prvýkrát termín ortorexia, čo znamená posadnutosť zdravými diétami. Postihnutý človek má nutkanie vykoreniť zo svojho života všetky "hriechy", ktorými je čokoľvek nezdravé. To môžu byť tučné, sladké či slané potraviny, všetko, čo obsahuje bielu múku, stužený tuk, "éčka" či pesticídy, prípadne čokoľvek, čo prešlo tepelnou úpravou. Porušenie diéty vedie k výčitkám svedomia. Ak sa spektrum "vhodných" potravín zúži príliš, honba za zdravím končí na nemocničnom lôžku. Niekedy aj horšie.
Suma sumárum: ak ste dospelí, rozumne pojaté vegetariánstvo vám najskôr neublíži a možno vám - bez záruky - aj prospeje. Na druhej stranu, pre človeka, ktorý by bez svojej obľúbenej sviečkovej či údeného kolena trpel, majú pokusy o vegetariánstve asi sotva nejaký zmysel.