Patria medzi ne kardiovaskulárne ochorenia, vyššia miera obezity a fajčenia, psychiatrické poruchy a celkové 10 percentné zvýšené riziko smrti, podľa štúdie, ktorá bola nedávno publikovaná v časopise Chronobiology International.
Všetci máme vnútorné biologické hodiny, známe ako chronotyp alebo cirkadiánny rytmus, ktorý určuje, kedy sa cítime najviac bdelí alebo ospalí. To je to, čo definuje nočné sovy, škovránky - ranní ľudia - a tých, ktorí spadajú medzi, a tento rytmus má významný vplyv na to, ako naše telá fungujú.
Nová štúdia je jednou z najrozsiahlejších, aby sa zistilo, akú úlohu má chronotyp na riziká smrti a iné zdravotné problémy. Vedci sa pozreli na 504 642 ľudí vo veku od 37 do 73 rokov. Účastníkov štúdie hodnotili v rokoch 2006 až 2010 a sledovali tieto osoby v priemere 6,5 roka.
Autori štúdie sa pýtali ľudí na to, či sú viac alebo určite typom ranného človeka alebo či sú viac alebo určite večerný typ a dali im tiež ako možnosť odpoveď "neviem".
Zo 433 268 ľudí, ktorí odpovedali na otázku chronotypu a poskytli dostatočné údaje o zdraví, bolo 27 percent jednoznačných ranných typov, 35 percent miernych ranných typov, 28 percent miernych večerných typov a 9 percent jednoznačných večerných typov.
Jednoznačné nočné sovy mali v porovnaní s rannými vtáčatami takmer dvojnásobné riziko psychických porúch, asi o 30 percent vyššie riziko cukrovky, 25 percent vyššie riziko neurologických ochorení, 23 percent vyššie riziko gastrointestinálnych porúch a 22 percent vyššie riziko respiračných ochorení.
Prečo je to tak?
Väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že veľká časť toho, čo definuje váš chronotyp, je genetická. V štúdii výskumníci tvrdia, že asi 21 a 52 percent toho, čo určuje chronotyp, má genetické korene.
Väčšina ľudí môže zmeniť svoj chronotyp aspoň do určitej miery, najmä ak sú opatrní pri vystavení svetlu, inak by sme sa nikdy nedokázali prispôsobiť novému časovému pásmu. Celkovo však zostáva tendencia cítiť sa bdelšie a živšie ráno alebo večer, bez ohľadu na to, koľko ľudí sa to pokúša zmeniť.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa výskumníci domnievajú, že nočné sovy majú tieto zdravotné podmienky, je, že ich telesné hodiny nie sú správne zosúladené so spoločnosťou.
Je pravdepodobné, že existuje rad evolučných dôvodov, prečo existuje prednosť noci, ale mnohé z týchto potrieb nemusia zodpovedať požiadavkám moderného sveta. Všeobecne platí, že ak ľudia radšej idú do postele neskôr a prebudia sa neskôr v dňoch, keď nemusia pracovať, pravdepodobne trpia aspoň určitým stupňom tzv. spoločenského jetlagu (pásmovej choroby).
Autori štúdie naznačujú, že flexibilné pracovné plány, ktoré vyhovujú rôznym telesným hodinám, by mohli zlepšiť zdravie a pravdepodobne aj produktivitu. Tínedžeri majú tendenciu mať neskoršie chronotypy (telesné hodiny sa posunú v priebehu života a väčšina dospievajúcich sú nočné sovy) a rastúci počet výskumov ukázal, že posunutie hodín neskôr zlepší výkon v škole.