Odborníci varujú, že nemocnice budú musieť použiť nové stratégie na boj proti baktériám. Zistili totiž, že jeden typ superbaktérie je čoraz odolnejší voči alkoholu - kľúčovej zložke súčasných dezinfekčných prostriedkov na ruky.
Dezinfekcie na ruky na báze alkoholov, ako je izopropanol, sa stali samozrejmosťou ako metóda kontroly infekcie. Hoci sa tento krok spája s prínosmi vrátane zníženia miery nemocničných infekcií zlatého stafylokoka rezistentného voči meticilínu (MRSA), nový výskum naznačuje, že by to mohlo mať aj neočakávané následky.
Vedci zistili, že baktérie známe ako enterokoky rezistentné voči vankomycínu (VRE) vyzerajú byť viac odolné aj voči alkoholu. "Nemocničné tímy, ktoré sa venujú kontrolám šírenia infekcií sa musia zobudniť. Ak totiž chceme lepšie ovládnuť vznik VRE, musíme urobiť viac, ako sa len spoliehať na dezinfekčné prostriedky na báze alkoholu," povedal profesor Timothy Stinear, spoluautor výskumu z University of Melbourne. Tiež konštatuje, že by mohli zahŕňať nielen lepšie dodržiavanie súčasných režimov, ale aj používanie dezinfekčných prostriedkov na báze chlóru a väčší skríning pacientov na infekcie.
Môže spôsobiť otravu krvi
Jeden z najbežnejších druhov VRE je baktéria Enterococcus faecium. Infekcie VRE môžu byť vážne a niekedy dokonca aj smrteľné. "Problémom je, že táto baktéria môže obsadiť črevo a potom ísť do krvného obehu pacientov, spôsobiť sepsu, infekciu krvného riečiska. Je veľmi ťažké sa jej zbaviť, pretože je odolná voči takmer všetkým antibiotikám," vysvetlil. Taktiež sa môže usídliť v srdcových chlopniach a implantátoch protetických prístrojov.
"Ovplyvňuje iba najcitlivejšie osoby, zdraví ľudia nedostávajú infekcie spôsobené VRE," uviedol Stinear. Ľudia, ktorí podstupujú chemoterapiu, transplantácie orgánov či dialýzu, sú medzi rizikovými skupinami.
Časopis Science Translational Medicine uvádza, ako Stinear a kolegovia odobrali baktérie E. faecium získané od pacientov, takzvané izoláty, a vystavili ich v laboratóriu na päť minút roztoku na báze izopropanolu. Celkovo bolo použitých 139 takýchto vzoriek, ktoré pochádzali z dvoch nemocníc v Melbourne od roku 1997 do roku 2015. V Austrálii sa od začiatku roka 2000 systematicky zaviedli dezinfekčné gély na ruky na báze alkoholu, pričom objem sa desaťkrát zvýšil do roku 2015.
Výsledky ukázali, že baktérie E. faecium sa počas tohto obdobia stali odolnejšími voči alkoholu. "Zistili sme, že nové izoláty po roku 2010 boli desaťkrát viac odolné voči vystaveniu alkoholu než predchádzajúce izoláty," povedal Stinear.
Dostali sa do myšacích čriev
Avšak alkoholový roztok v experimente nebol taký koncentrovaný, ako bol použitý v nemocniciach, takže tím vykonal ďalšie kolo experimentov. Odobrali štyri izoláty E. faecium, z ktorých dva boli tolerantné voči alkoholu, a umiestnili ich na povrch rôznych klietok. Potom zotreli každú klietku použitím izopropanolových tampónov používaných v nemocniciach.
Do klietok potom pustili myši a nechali ich pohybovať sa v nich asi hodinu. Po týždni ich črevá otestovali na baktérie. Výsledky ukázali, že izoláty odolné voči alkoholu boli schopnejšie vydržať čistenie a že oveľa väčší podiel myší vystavených týmito izolátmi skončil s baktériami v črevách.
Ďalšia práca zúčastneného tímu študovala genetické mutácie v izolátoch E. faecium odolných voči alkoholu, čo naznačuje, že baktérie sa vyvíjajú, aby sa stali viac tolerantnými. Austrálsky tím tvrdí, že je teraz dôležité zistiť, či je takáto tolerancia voči alkoholu viditeľná aj v iných krajinách.