Starostlivosť, ktorá ubližuje. Kedy škodí šampón či krém

Ako a kedy nám teda môže poškodiť aj obyčajný šampón či sprchový gél? A kedy sa aj inak bezpečná kozmetika môže zmeniť na toxickú nálož?

Dva kilogramy. Toľko kozmetických produktov a drogérie na seba ročne priemerne dostaneme. Áno, v spotrebe produktov kozmetického priemyslu síce stále s prehľadom vedú ženy, no ani páni nezostanú ušetrení. Pretože minimálne sprchový gél (alebo mydlo), šampón a zubnú pastu používa denne takmer každý. Na pokožku a telo ako také si tak dobrovoľne nanesieme zmes najrôznejších látok, ktoré by nám, minimálne podľa sľubov reklám, mali zabezpečiť čistotu, sviežosť a primeranú starostlivosť.

A aj keď štúdia University od the Basque Country (publikoval ju okrem iných aj portál ScienceDaily) ukázala, že kozmetiku používame v prvom rade kvôli emocionálnym dôvodom, zhodneme sa, že jej existencia je potrebná. Čistá voda totiž nie je schopná zbaviť nás všetkého, čo sa nám na koži či vo vlasoch denne usadí (o ústach už ani nehovoriac).

Problémom je, že v priebehu storočí sme z pôvodne pomáhajúcich produktov vytvorili jedno z najvýnosnejších odvetví priemyslu. Čo by samo osebe nemuselo nič znamenať. No kým ešte koncom druhej svetovej vojny by ste sa v bežnej domácnosti u nás stretli tak s mydlom (neraz jadrovým, ktoré objektívne pokožke veľa úžitku neprinieslo), nejakou ochrannou masťou či krémom a možno so šampónom, dnes je ponuka aj dopyt oveľa širšia.

Dokonca aj páni používajú v priemere sedem kozmetických produktov denne (u žien je to minimálne dvojnásobok). Navyše rôzne gély, krémy, telové mlieka či dekoratívna kozmetika sú také cenovo dostupné, že nimi doslova plytváme.

Cena ako dôkaz?
A tu sa dostávame k dvom základným rovinám, od ktorých sa odvíjajú problémy, ktorá nám kozmetické výrobky môžu spôsobiť. Pristavme sa najprv pri cene. Hoci môže mnohé naznačiť, ako dokázal výsledok spotrebiteľského magazínu dTest z roku 2016, nemusí mať priamu úmeru s účinkom či kvalitou. Z osemnástich hydratačných krémov na tvár si až šestnásť vyslúžilo dobrú známku za hydratáciu, v celkových výsledkoch bol rozdiel medzi prvým a druhým krémom len jedno percento, no cena sa líšila takmer o desať eur.

Test tiež dokázal, že ani známa globálna značka nemusí byť zárukou kvality a bezpečnosti, keď si najhoršie hodnotenie aj kvôli prítomnosti potenciálne škodlivých látok odniesli práve zástupcovia zvučných mien. Nuž áno, orientáciu v množstve ponúkaných produktov takáto informácia ešte viac zamotáva. No aj keď cena nezaručuje kvalitu, môže čosi napovedať.

Napríklad ak sa výrobok chváli vysokým obsahom vzácnych esenciálnych olejov alebo iných nákladných položiek, a stojí dve-tri eurá, niečo nie je v poriadku. Buď obsah nie je taký vysoký, ako sľubuje reklama, alebo sú použité oveľa lacnejšie syntetické náhrady, ktoré (odhliadnuc od faktu, že sú klamlivo vydávané za prírodné) vám môžu dokonca uškodiť. No ani s prírodnými látkami to nie je také jednoznačné, ale k tomu sa ešte dostaneme.

S cenovou dostupnosťou však ruka v ruke kráča aj skutočnosť, že množstvo drogérie na poličkách našich kúpeľní narastá priam geometrickým radom. Ešte predtým, ako začneme vymenúvať možné riziká, si ujasnime jednu vec. Drogéria vyrobená v rámci Európskej únie je pomerne silno regulovaná, takže ako podotýka aj chemik Lukáš Bartůnek, vyslovene škodlivé látky „v kozmetike nemôžu byť. Výrobok by inak podľa platnej legislatívy nemohol byť uvedený na trh. Niektoré látky však môžu byť z hľadiska širokej ver...