Pitná voda má byť zdravá a čistá, takže látky na ničenie burín v nej nemajú čo robiť. S touto myšlienkou pracovala Európska komisia, keď v roku 1998 vydala smernicu o kvalite pitnej vody. Limity pre všetky druhy pesticídov preto stanovila na 0,1 mikrogramu na liter bez ohľadu na to, ako sú skutočne zdraviu škodlivé. Spotreba pesticídov v Česku však významne rastie. Vlani sa na poliach rozprášilo päťtisíc ton účinných látok prípravkov na ochranu rastlín. A dôsledky na seba nenechávajú čakať, upozorňujú Lidovky.cz.
Špecializovaná štúdia Štátneho zdravotného ústavu (SZÚ) po novom ukázala, že sa pesticídne látky nachádzajú v 75 percentách všetkej pitnej vody. Väčšina vzoriek pritom neprekračovala stanovené hladiny. Nadlimitné hodnoty autori štúdie našli len zhruba u piatich percent z nich. A ani tu to neznamená, že je ohrozené zdravie ľudí. Limity totiž nie sú určené na základe zdravotných rizík, ale iba na báze predbežnej opatrnosti. Napriek tomu je podľa štúdie zrejmé, že "súčasná situácia s výskytom pesticídnych látok podkopáva dôveru spotrebiteľov v kvalitu a nezávadnosť pitnej vody".
Kompetencie ministerstva poľnohospodárstva
Ide teda o paradox. Voda z vodovodu je hocikde plná pesticídov, napriek tomu zostáva zdravá a jej kvalita je v Česku stále vysoká. "Je nutné spotrebiteľov dôrazne uistiť, že voda, ktorú pijú, patrí k tým najkvalitnejším na svete a je zdravotne úplne nezávadná," potvrdzuje riaditeľ Združenia odboru vodovodov a kanalizácií Oldřich Vlasák. Napriek tomu sa nemožno ďalej prizerať, ako sa pitná voda špiní. Podľa štúdie SZÚ je nutné pristúpiť k účinnej regulácii nasadenia najviac problematických pesticídov. S tým súhlasí aj Vlasák: "Niet pochýb, že súčasné používanie pesticídov v Českej republike je dlhodobo neudržateľné."
Problém je predovšetkým v tom, čo pitnú vodu znečisťuje. "Keby sa použitie pesticídnych látok pripustilo z dôvodu, aby nám pšenicu nezožrali škodcovia, tak to sa dá prijať ako určité nutné zlo. Lenže z 90 percent to nie sú látky na obilie, ale na technické plodiny, čiže na repku a kukuricu," potvrdil LN František Kožíšek, vedúci oddelenia hygieny vody Štátneho zdravotného ústavu a jeden z autorov štúdie. Prípadná regulácia používania pesticídov spadá do kompetencie ministerstva poľnohospodárstva. To však nevie o tom, že by sa ich používanie malo sprísniť.
"Teraz sa v ČR pripravuje štúdia Pitná voda - cielené vyšetrenia širšieho spektra pesticídov a ich metabolitov v pitnej vode, ktorú zadalo ministerstvo zdravotníctva Štátnemu zdravotnému ústavu. Zatiaľ nie je k dispozícii jej finálna podoba a nie je známe, aké obmedzenia sa pripravujú," napísal LN hovorca rezortu Vojtěch Biely. Ani štúdia SZÚ, ktorá je už od prázdnin voľne dostupná na webových stránkach ústavu, však žiadne konkrétne opatrenia nenavrhuje, len hovorí o ich potrebe.
Ďalší problém spočíva v tom, že ani cielená štúdie zdravotného ústavu, ktorá mala zmapovať reprezentatívnu situáciu ohľadom pesticídov vo vodovodoch, nie je úplne cielená. V Česku totiž neexistuje informačný systém, z ktorého by vodohospodári či hygienici mohli zistiť, aké pesticídy, kedy a kde poľnohospodári použili. Preto sa merania robia trochu naslepo.
Dva dôvody
"Snažíme sa presadiť vznik nejakej databázy, kam by poľnohospodári zapisovali, kde, čo a ako použili, pretože to majú podľa zákona aj tak povinnosť evidovať. Ale bohužiaľ tento úmysel naráža na odpor ministerstva poľnohospodárstva. Preto tu cielená kontrola nie je. Keby tu bola, výsledky možno budú ešte trochu horšie," upozorňuje Kožíšek zo zdravotného ústavu. Množstvo pesticídov v pitnej vode totiž kolíše, takže počas roka možno nájsť úplne rozdielne koncentrácie.
To, že sa v pitnej vode nachádzajú čoraz častejšie nízke koncentrácie pesticídov, má dva dôvody. Jedným je, že sa pesticídy používajú viac. Rolu však hrá aj prudký rozvoj analytických metód, ktoré dnes umožňujú odhaliť vo vode i len veľmi nízke koncentrácie týchto látok. Čo zdôrazňuje aj hlavná hygienička Eva Gottvaldová: "Častejšie zistenie o prekračovanie limitných hodnôt reflektuje najmä zmenu v analytických možnostiach laboratórií, čím došlo k rozšíreniu spektra sledovaných pesticídnych látok." Podľa nej preto štúdia EÚP nepriniesli "závažné zistenia".
Odborníci však upozorňujú, že nízko stanovené limity majú zmysel. Vo vode z vodovodu sa totiž často nachádza koktail týchto pesticídov v podlimitnom množstve. Štúdia SZÚ v jednej vzorke našla až 11 z 21 sledovaných látok. Súčasná toxikológia pritom nedokáže zhodnotiť zdravotné riziká zmesi väčšieho počtu chemických látok. "Keď sú tam zmesi, nemáme úplne vnútornú istotu, že to nikomu škodiť nebude," dodáva vedúci oddelenia hygieny vody František Kožíšek.
A nejde len o kokteil z pesticídov. "Látky, ktoré ohrozujú pitnú vodu, nie sú len prípravky na ochranu rastlín, ale aj liečivá, ktorých stále pribúda, hormóny a hormonálna antikoncepcia, sinice a riasy, kozmetický priemysel či chemické látky používané v stavebníctve. S rozsiahlymi zúrodňovaniami pôdy došlo k odvodňovaniu nív a z chemicky ošetrených plôch sa naopak do tečúcich vôd začali splachovať pesticídy a ďalšie škodliviny. Nutné je tiež upozorniť na to, že mnoho obcí a miest nemá vybudovanú kanalizačnú sieť s čističkou odpadových vôd," upozorňuje hovorkyňa ministerstva poľnohospodárstva.
Negatívna externalita
Existujú však opatrenia, ktoré dokážu zabrániť, aby sa niekde opakovane vyskytovali zvýšené hodnoty pesticídov a liekov vo vode. Relatívne najrýchlejším z nich je doplniť úpravne vody o ďalší stupeň pokročilých technológií, najčastejšie o proces ozonizácie a následného prehnania cez aktívne uhlie či membránovú filtráciu. V Českej republike bola o tento stupeň úpravy nedávno doplnená predovšetkým úpravňa vody v Plzni na Homolce, kde je zdrojom surovej vody rieka Úhlava, zaťažená práve pesticídnymi látkami v konkrétnej časti roka.
Veľký projekt chystá aj úpravňa vody Želivka, pretože zvýšené koncentrácie pesticídov sa kvôli intenzívnej poľnohospodárskej činnosti v povodí nachádzajú aj vo vodnej nádrži Švihov. Nejde však o lacné opatrenia. Modernizácia úpravne vody v Plzni vyšla na miliardu a rekonštrukcia úpravne vody Želivka je projekt za 1,2 miliardy českých korún.
"Vďaka pokročilým technológiám sú prevádzkovatelia vodární schopní sa vysporiadať s touto situáciou a dodávať zákazníkom kvalitnú pitnú vodu spĺňajúcu prísne legislatívne požiadavky. Na druhej strane zvýšená koncentrácia týchto látok má za následok vyššie prevádzkové aj investičné náklady, ako aj vyššie nároky na obsluhu pokročilých technológií. V konečnom dôsledku sa tak zhoršená kvalita surových vôd určených na výrobu pitnej vody prejaví vo výške platieb za vodné," upozorňuje Vlasák.
V prípade pesticídov v pitnej vode ide o negatívnu externalitu, keď zisky z pestovania technických plodín sú súkromné, zatiaľ čo náklady na ich odstránenie z pitnej vody zaplatí spotrebiteľ vo vodnom.