Hlúpneme, tvrdia vedci. Ako sa mení náš mozog pod vplyvom techniky?

Kedysi sme museli ísť do knižnice a vyhľadávať informácie v desiatkach kníh, dnes stačí zvoliť správne kľúčové slová a zadať ich do internetového vyhľadávača. Ako vplývajú moderné technológie na našu inteligenciu? Spôsobujú počítače a internet hlúpnutie ľudstva? Alebo naopak, učia nás nové zručnosti, postupy a techniky?

Navigácia v mobilnom telefóne nás pomaly, ale isto pripravuje o zmysel pre orientáciu. Tá fungovala bezpečne celé tisícročia, no môže byť nenávratne preč. Ľudia hľadali po celé generácie správne trasy pomocou rôznych orientačných bodov. Eskimáci si všímali snehové záveje, naši predkovia sledovali stromy, kamene, rybníky, kostoly. A my ešte donedávna rušné križovatky.

Navigácia nás však drží ďaleko od reálneho prostredia. Už nemusíme sledovať okolie, stačí, keď sa pozeráme na displej mobilu a počúvame pokyny. Orientačné body míňame, vôbec si ich neukladáme do pamäti a v hlave si nevytvárame zodpovedajúcu „mapu“. Čo by sa stalo, keby nám navigácia vypovedala službu a mali by sme sa bez nej vrátiť domov? Asi by sme mali veľké problémy. Keď sa má pravidelný používateľ navigácie pohybovať v neznámom prostredí bez svojho „strážneho anjela“ GPS, dlho váha nad výberom trasy, putuje pomaly, častejšie sa mýli a odchádza zo správnej cesty.

Demencia
Digitálne médiá od základov menia naše životy. Na jednej strane nám pomáhajú a zjednodušujú život, na druhej strane spôsobujú takzvanú digitálnu demenciu. S týmto výrazom prišiel nemecký neurovedec Manfred Spitzer. Podľa neho digitálne médiá, teda smartfóny, herné konzoly, počítače, ale aj televízia, menia naše životy.

„V USA dnes mladiství venujú digitálnym médiám viac času, teda aspoň sedem a pol hodiny denne, ako spánku. Vyplýva to z reprezentatívnej štúdie, ktorú sme urobili na vzorke viac ako dvetisíc detí a mladistvých od ôsmich do osemnástich rokov. Základy našej civilizácie sú ohrozené. Vyklikávame si mozog z hlavy,“ tvrdí vo svojom bestselleri Digitálna demencia.

„V dlhodobom horizonte technológie poškodzujú telo a predovšetkým myseľ. Len čo prestaneme vyvíjať duševnú námahu, ochabuje nám pamäť. Odumierajú nervové spojenia, tie nové už neprežijú, pretože ich nepotrebujeme. Pri deťoch dramaticky klesá schopnosť učiť sa. Výsledkom sú poruchy pozornosti a čítania, úzkosť, poruchy spánku, depresie a nadváha.“ Jeho kniha vzbudila veľký ohlas u rodičov aj učiteľov, no reakcie odbornej verejnosti boli kontroverzné.

Flynnov efekt
Prvé pokusy merať IQ sa odohrali na prelome 19. a 20. stor...