„Neandertálci a mamuty spolu žili v Európe počas doby ľadovej. Dôkazy naznačujú, že neandertálci lovili a jedli mamuty desiatky tisíc rokov a boli fyzicky závislí od kalórií vyťažených z mamutov pre ich úspešnú adaptáciu. „Hovorí sa, že ste to, čo jete. Platilo to najmä pre neandertálcov, jedli mamutov, ale zrejme boli tiež mamutom geneticky podobní,“ povedal spoluautor štúdie profesor Barkai.
Na preskúmanie týchto podobností archeológovia zhodnotili tri prípadové štúdie publikované v Human Biology, ktoré porovnávali genómy mamutov srstnatých a neandertálcov. Prvá prípadová štúdia opisuje vzájomný vzhľad génu LEPR, ktorý súvisí s termogenézou a ukladaním tukov v tele. Druhá štúdia objavila gény súvisiace s aktivitou proteínu keratínu u oboch druhov a tretia štúdia sa zamerala na varianty pigmentácie kože a vlasov v génoch MC1R a SLC7A11.
„Naše pozorovania ukazujú pravdepodobnosť podobnosti medzi mnohými molekulárnymi variantmi, ktoré viedli k podobným epigenetickým vlastnostiam dvoch druhov, ktoré sa vyvinuli v Eurázii od afrického predka,“ vysvetľuje štúdia spoluautor Meidad Kislev.
„Veríme, že tieto typy prepojení môžu byť cenné pre budúci vývojový výskum. Sú obzvlášť zaujímavé, keď sú do nich zapojené ďalšie veľké cicavce s dlhou životnosťou, komplexné sociálne správanie a ich vzájomné pôsobenie v spoločných biotopoch so starovekými ľuďmi.“
Výskumníci dospeli k záveru, že obidva druhy mali pravdepodobne predkov, ktorí prišli z Afriky a sú prispôsobené životným podmienkam v Európe. Druhy tiež vyhynuli približne v rovnakom čase.
„Teraz je možné pokúsiť sa odpovedať na otázku, na ktorú sa nikto predtým nepýtal: Existujú genetické podobnosti medzi evolučnými adaptačnými cestami v neandrtálcoch a mamutoch?“ „Zdá sa, že odpoveď je áno. Samotná myšlienka otvára nekonečné cesty pre nový výskum v oblasti evolúcie, archeológie a ďalších disciplín,“ povedal profesor Barkai.