S každými 3,6 roka štúdia po ukončení povinnej školskej dochádzky klesá riziko kardiovaskulárnych chorôb asi o tretinu - a teda sa aj predlžuje priemerná doba dožitia vzdelaných ľudí.
V tomto type výskumu sa nemeria inteligencia jednotlivých ľudí a do úvahy sa neberie typ štúdia, ani jeho výsledky. Vedci pracujú s obrovským objemom dát z veľkých populácií a zistené trendy nemusia absolútne platiť pre konkrétnych ľudí. Človek so základným vzdelaním teda môže mať obehový systém v úplnom poriadku a absolvent dvoch univerzít nie. Častejšie tomu však býva naopak, uvádzajú Lidovky.cz.
Hľadanie užitočných informácií
Lekári dokážu z podobných štúdií vyčítať množstvo užitočných informácií pre prevenciu. "Predĺženie povinnej školskej dochádzky viedlo k zlepšeniu zdravotného stavu populácie a v tomto trende musíme pokračovať," hovorí Alice Carterová z Bristolskej univerzity. "Pravdaže dosiahnuť ďalšie zlepšenie zdravia populácie vyšším vzdelaním je ťažké a vyžadovalo by to zásadné spoločenské aj politické zmeny."
Vedci preto študujú, akými spôsobmi prispieva vyššie vzdelanie k prevencii kardiovaskulárnych chorôb, a chcú v boji s metlou ľudstva využiť tieto "následné" pozitívne efekty.
Z doterajších výskumov vyplýva, že ľudia s vyšším vzdelaním trpia menej nadváhou, vysokým krvným tlakom a tiež menej fajčia. Takzvaný body mass index ako ukazovateľ obezity klesá s každými 3,6 roka vyššieho vzdelania o 1. systolický krvný tlak, ľudovo označovaný ako "horný", sa s rovnako dlhou dobou vyššieho vzdelania znižuje v priemere o 3. V pomere k normálnym hodnotám body mass indexu od 18,5 do 24,9 a hodnotám systolického tlaku medzi 90 a 120 ide o nezanedbateľné prínosy.
Podiel obezity, hypertenzie a fajčenia na vzniku kardiovaskulárnych chorôb nie je žiadnym tajomstvom. Akou mierou však prispieva potlačenie týchto rizikových faktorov k pozitívnemu efektu vyššieho vzdelania? To bol úloha pre početný medzinárodný tím vedený odborníkmi zo štyroch popredných britských univerzít. Výsledky štúdie publikovanej vo významnom lekárskom časopise The BMJ prekvapili aj samotných výskumníkov.
Čo prezradili gény
V prvej časti štúdie vedci analyzovali dáta od viac ako 200 000 obyvateľov Spojeného kráľovstva. Porovnávali roky, ktoré títo ľudia strávili štúdiom po ukončení povinnej školskej dochádzky, s ich body mass indexom, krvným tlakom a dobou, počas ktorej fajčili. Údaje dávali do súvislosti s výskytom závažných kardiovaskulárnych chorôb, napríklad infarktu myokardu alebo mozgovej cievnej príhody.
Tento typ dát však nie je úplne spoľahlivý. Napríklad hodnoty krvného tlaku kolíšu zo dňa na deň i v priebehu života a raz nameraná hodnota nemusí reprezentovať skutočnú celoživotnú záťaž vysokým krvným tlakom.
V druhej časti štúdie preto vedci vsadili na údaje o dedičnej informácii vyše milióna ľudí. Pátrali v nich po variantoch DNA, ktoré majú vplyv na dĺžku vyššieho vzdelávania alebo ktoré ovplyvňujú body mass index, vysoký krvný tlak a fajčenie. Keď údaje porovnali, zistili, že z celkového pozitívneho efektu vyššieho vzdelania na zníženie rizika kardiovaskulárnych chorôb si body mass index môže pripísať k dobru asi 18 percent. Nižší krvný tlak prispieva asi 27 percentami a kratšia doba fajčenia asi 34 percentami.
Záhadná polovica
Vedcov zaskočilo, že všetky tri rizikové faktory spolu prispievajú k nižšiemu riziku kardiovaskulárnych chorôb, padajúcim na vrub vyššieho vzdelania len 42 percentami. To znamená, že prínosy nižšieho body mass indexu, krvného tlaku a fajčenie sa významne prekrývajú a viac ako polovicu efektu vzdelanie na zníženie rizika kardiovaskulárnych chorôb halí aj naďalej tajomstvo.
"Znížením body mass indexu, krvného tlaku a miery fajčenia môžeme potlačiť riziko kardiovaskulárnych chorôb u ľudí, ktorí opustili školy veľmi skoro," hovorí jedna z vedúcich novej štúdie Alice Carterová a dodáva, že pre týchto ľudí možno zrejme urobiť ešte oveľa viac.
"Hoci už z predošlých štúdií vieme, že tí, ktorí strávili vzdelávaním dlhšiu časť života, čelia nižšiemu riziku kardiovaskulárnych chorôb, stále presne nevieme, prečo tomu tak je. Je napríklad možné, že ľudia s vyšším vzdelaním venujú svojmu zdraviu väčšiu pozornosť a navštívia lekára už v čase, keď majú len malé zdravotné problémy," vysvetľuje ďalší zo šéfov projektu Dipender Gill z londýnskej Imperial College.
Autori štúdie poukazujú na fakt, že nezohľadňovali ďalšie významné faktory, ako je fyzická aktivita, jedálniček alebo hladiny cukru a cholesterolu v krvi. Získali dáta od ľudí prevažne európskeho pôvodu, a preto netušia, či sú ich závery platné aj pre iné etniká. Výskum efektu vzdelania na ľudské zdravie preto pokračuje.