Strašiak menom úzkosť. Ľudí s problémami pribúda

Mám depku, povzdychneme si dnes veľmi často. Kedy je to však „len zlá nálada“ a kedy naozajstný problém? Rovnako si môžeme položiť otázku pri úzkosti. Niekedy sa nám „len obyčajný strach“ z konkrétnej situácie zmaximalizuje do veľkého balvanu, ktorý nás prevalcuje tak, že doslova nevieme dýchať. Pri naozajstnej úzkosti však svojim pocitom zvyčajne nerozumieme. V žiadnom z týchto prípadov však netreba svoj stav podceňovať, upozorňujú odborníci.

„Určite má zmysel pracovať aj s drobnými vecami, pretože organizmus tieto signály väčšinou nevysiela len tak z ničoho nič. To, že si k tomu ľudia pripoja nejaký význam, môže byť fajn, ale rovnako to môže byť aj mimo. Problematika prežívania týchto emócií môže byť oveľa komplikovanejšia a mať viacero príčin,“ vysvetľuje psychológ Martin Miler.

​Kľúčom k dobrému psychickému rozpoloženiu je naučiť sa rozumieť svojim emóciám a tomu, čo nám naše telo hovorí. A hoci sa v nasledujúcich riadkoch budeme snažiť predostrieť, ako si pri úzkosti pomôcť, hneď na úvod je dôležité zdôrazniť, že bez nej vlastne nemôžeme žiť.

„Ide o potrebný, evolučne zdedený, prirodzený adaptačný mechanizmus. Hovorí nám ,pozor‘ – niečo v okolí je v neporiadku, a to ešte pred tým, ako nebezpečenstvo vidíme. Mozog v realite nemá potrebný čas vyhodnotiť nebezpečenstvo, potrebuje skratku, a tou je strach, úzkosť. Problém však nastáva vtedy, keď tento pocit nie je naviazaný na ohrozenie, keď sa nám rozblikajú kontrolky v bezpečných situáciách, proste vtedy keď nám prejavy ochorenia začnú prekážať v bežnom fungovaní, v štúdiu, práci či osobnom živote,“ zdôrazňuje Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie.

Aj podľa Milera ide o dosť nepríjemný a nezrozumiteľný pocit.

Zážitkovo je to strach, ale nevieme určiť jeho príčinu. Úzkostné a fóbické poruchy sú totiž skutočné a vážne zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú prežívanie, myšlienky a správanie človeka – nie sú osobnou slabosťou ani výhovorkou a každý ich prežíva individuálne. Najčastejšie sa pri nich stretneme s búšením srdca, zrýchleným tepom, problémami s dýchaním, svalovým napätím, závratmi, tlakmi na hrudníku, potením či návalmi tepla a chladu, tiež máme problém sústrediť sa. Úzkostní ľudia majú často pocit, že zošalejú, objekty navôkol sa im zdajú nereálne (derealizácia) alebo majú pocit, že sa ocitli mimo reality, v inej dimenzii (depersonalizácia).

Neliečime sa dostatočne
Celosvetový trend ukazuje, že za posledných pätnásť až dvadsať rokov sa výskyt úzkostných porúch zvýšil. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie 20 až 25 percent svetovej populácie prežíva v určitom období života nejakú podobu úzkostnej a...