Kde v nás vzniká úzkosť. Prinášame prehľad symptómov a ich liečbu

Zažíva ju každý, no v našom slovníku takmer nefiguruje. Kým „depka“, stres či vyhorenie sú stabilnou súčasťou debát, úzkosť zostáva bokom. Tabu.
„Ako keby medzi nami panovala nevypovedaná ideálna predstava, že človek, pokiaľ možno, nemá úzkosť cítiť,“ píše v knihe Úzkosť a jej zmysel jedna z najvýznamnejších svetových psychologičiek Verena Kastová. „Pre dnešné zachádzanie s úzkosťou mi pripadá typické, že už sa ani neodvažujeme vysloviť jej meno a zastierame ju rôznymi inými termínmi. Potom však nemôžeme využiť dôležitú funkciu, ktorú v našom živote má.“

Úzkosť k nám patrí
Odborníci sú v tom zajedno: hoci pre každého z nás je úzkosť nevítaný hosť, prináša nám dôležité správy. A ak ich nevezmeme na vedomie, vystavujeme sa riziku. Nenadarmo sa úzkosťou zaoberali nielen najväčší psychológovia, ale aj filozofi či spisovatelia (a dokonca maliari, stačí si spomenúť na slávny Výkrik Edvarda Muncha) všetkých čias, najmä však tí z 19. a 20. storočia: Sigmund Freud hovoril o úzkosti z neovládnutia vlastných pudov či úzkosti z viny; Martin Heidegger úzkosť dokonca považoval za podstatu ľudského bytia. A vysvetľoval to tým, že neustále sa o niečo bojíme, neustále sme na ceste k smrti.

Isté je jedno: úzkosť k človeku patrí a nemá zmysel ju z nášho života vytesňovať. Ba naopak: práve tým, že ju vytesňujeme, riskujeme, že sa zmení na chronickú a patologickú. Ako však normálnu a patologickú úzkosť od seba vôbec odlíšiť? A čo keď naša úzkosť súvisí „len“ s nerozpoznanou chorobou či so zlou stravou? Lebo aj to sa môže stať.

Vydajme sa spolu na poznávaciu jazdu nebezpečnou, no pozoruhodnou ríšou zvanou úzkosť.

Dýchať srdcom
Filozofiu na úvod nechajme bokom, úzkosť v prvom rade súvisí s našimi emóciami a telom. Práve na týchto rovinách ju človek prežíva, práve takto ho úzkosť obťažuje. V podobe nepríjemných emócií a telesných symptómov.

„Indogermánsky koreň slova ,úzkosť‘, práve tak ako slov toho istého významu v nemčine, latinčine, gréčtine atď., hovorí práve to, čo vnímame aj v našej úzkosti: zúženie, súženie, tieseň, stiesnenosť. Tieseň, ktorú pociťujeme, keď trpíme úzkosťou, bežne spájame s hruďou. Niet divu, zle sa nám dýcha, úzkosť nám sťahuje hrdlo. Hovorí sa, že nám tieseň leží na prsiach. Poznáme to, keď úzkostná situácia pominie – keď nás tieseň opustí, môžeme zase plne vydýchnuť a naplno sa nadýchnuť,“...