Asi pred 4 000 rokmi na vzdialenom ostrove v Arktíde vymreli posledné mamuty strstnaté. Mamuty dominovali na severnej pologuli počas poslednej doby ľadovej na Zemi takmer 90-tisíc rokov, predtým ako zmena podnebia a ľudský lov zapríčinili ich vyhynutie.Vedci ponachádzali kostry a zmrazené telesné schránky mamutov od Španielska až po Sibír a pochopili, že tieto bytosti úplne zmizli asi pred 11-tisíc rokmi.
Na dvoch malých izolovaných ostrovoch medzi Ruskom a Aljaškou prežilo niekoľko mamutích populácií. Vedci sa domnievajú, že jeden z nich pod názvom Wrangelov ostrov, sa stal posledným domovom mamutov srstnatých. Tie prežili svoje severoamerické a európske náprotivky asi o 7 000 rokov predtým, ako náhle vyhynuli.
To znamená, že mamuty ako druh vydržali oveľa dlhšie, ako si vedci mysleli. Keď zahynul posledný mamut, v Egypte už stála veľká pyramída v Gíze. Podľa novej štúdie uverejnenej v časopise Quaternary Science Reviews mamuty na Wrangelovom ostrove nezomreli na rovnaké príčiny ako iné mamuty.
Záhadné „dosť náhle“ vyhynutie
Podľa autorov štúdie rádiokarbónové datovanie kostier z ostrova ukázalo, že vyhynutie populácie mamutov bolo „dosť náhle“ bez varovných signálov. Dôvod tohto náhleho úmrtia však nebol jasný.
Predchádzajúca štúdia zistila, že mamuty na druhom podobne izolovanom Ostrove sv. Pavla zahynuli pre environmentálne faktory. Tento ostrov mal veľkosť iba 108 kilometrov štvorcových.
Pri skúmaní fosílnej DNA, peľu a spór vedci zistili, že mamuty na Ostrove sv. Pavla pravdepodobne minuli čerstvú vodu, keď ich malý ostrov vyschol, a nakoniec vyhynuli pred 5 600 rokmi.
Tento príbeh sa odrazil v zložení kostí mamutov na Ostrove sv. Pavla, ktoré ukazovali poklesy v niektorých druhoch prvkov tesne pred vyhynutím. Vedci, ktorí stoja za novou štúdiou, sa preto rozhodli hľadať rovnaké náznaky v kostí mamutov na Wrangelovom ostrove, aby zistili, či aj túto populáciu postihol rovnaký osud.
V 4 000 rokov starých mamutích kostiach a zuboch z ostrova analyzovali kolagén a výsledky porovnali s kosťami z mamutov, ktoré vyhynuli v iných častiach sveta. Ich výsledky ukázali, že zloženie fosílií na Wrangelovom ostrove sa na rozdiel od zložení ich pevninských náprotivkov nezmenilo, keď sa podnebie pred 10-tisíc rokmi oteplilo po skončení doby ľadovej a takmer všetky ostatné mamuty na celom svete zanikli.
Kosti mamutov na ostrove ešte pred vyhynutím nevykazovali žiadne príznaky stresu v strave alebo v životnom prostredí. To znamená, že tieto zvieratá zahynuli uprostred nezmenených, ak nie priaznivých ekologických podmienok na ostrove, ktorý neovplyvnila meniaca sa klíma.
V skutočnosti autori uviedli, že ich štúdia ukazuje, že ostrov „udržiaval podmienky prostredia vhodné pre typické ekologické útočisko mamutov...možno až do súčasnosti“.
Čo ich teda zabilo?
Vzhľadom na to, že sa zdalo nepravdepodobné, že by mamuty na Wrangelovom ostrove zahynuli na smäd alebo zmenu podnebia, vedci uviedli ďalšie možné dôvody vyhynutia.
Je nepravdepodobné, že k ich náhlemu úmrtiu prispel lov ľudí, pretože archeologické dôkazy ukazujú, že ľudia, ktorí ostrov obývali, sa orientovali na lov morských cicavcov a husí. Navyše to bolo až niekoľko stoviek rokov po zmiznutí posledného mamuta.
Autori štúdie tvrdia, že izolované zvieratá sa začali krížiť, čo oslabilo ich genetickú diverzitu. Ďalšia štúdia z roku 2017 odhalila, že populácia na ostrove sa v čase vyhynutia zmenšila 43-krát v porovnaní s predchádzajúcou veľkosťou populácie kontinentálnych mamutov. U mamutov sa tiež rozvinuli „škodlivé“ genetické mutácie, ktoré znížili schopnosť populácie prežiť ohniská chorôb, hladomory alebo prírodné katastrofy.
Autori novej štúdie dávajú na vrchol zoznamu možnej príčiny vyhynutia „krátkodobú krízu“. „Je ľahké si predstaviť, že populácia, ktorá už bola oslabená genetickým poškodením mohla podľahnúť extrémnej poveternostnej udalosti,“ uviedol Hervé Bocherens, spoluautor štúdie.
Podľa Bocherensa a jeho kolegov mohlo dôjsť k tomu, že počas zimy napršalo a zamrzla pôda, ktorá zamedzila mamutom prístup k potrave. V októbri 2003 zahynulo počas silného dažďa na snehu 20-tisíc pižmoňov na Banksovom ostrove v severnej Kanade, čím sa stádo znížilo o 25 percent. Podľa štúdie z roku 2018 tisíce sobov na Wrangelovom ostrove zahynuli počas podobných námraz v minulom storočí. „Takéto prejavy počasia môžu byť katastrofálne a zdá sa, že sa vyskytujú pomerne často,“ uzavrel Bocherens a jeho spoluautori.