„Vo svojej ordinácii som ešte nemal človeka, ktorý by sa chcel liečiť len preto, že v obchode veľa utráca,“ opisuje profesor Michal Miovský, prednosta Kliniky adiktológie 1. lekárskej fakulty a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe. „Zato sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa hromadením vecí snažia ,riešiť‘ ťažkosti vo svojich vzťahoch,“ dodáva.
Podobnú skúsenosť má psychologička Marta Boučková z pražského Centra praktickej psychológie. Klasickým príkladom je podľa jej slov žena v strednom veku, ktorú opustil manžel. Aby zahnala chmáry, zájde si kúpiť niečo pekné na seba.
Ako „prvá pomoc“ síce môže podobný nákup dobre zafungovať, horšie však je, keď nakupovaciu stratégiu začne používať opakovane. „Ak je schopná nepotrebný tovar obratom vrátiť, nejde ešte o klasickú závislosť,“ vysvetľuje Marta Boučková.
„Problém nastáva, keď začne nadmerné nakupovanie nepotrebných vecí považovať za jediný spôsob, ako sa uvoľniť,“ dodáva psychologička.
Ak ju trápi úzkosť, napätie alebo nepohoda, siahne po osvedčenom „lieku“ - ten ju však v skutočnosti zavedie len do bludného kruhu. Závislosť na nakupovaní má odborné označenie oniománia, používa sa ale tiež z angličtiny odvodený názov shopoholizmus.
Typické príznaky závislosti od nakupovania
- Kupovanie zbytočností – obvykle oblečenia, obuvi, kozmetiky, vybavenia domácnosti.
- U mužov elektroniky či motoristického vybavenia. Kúpený tovar ľudia nepoužívajú.
- Nakupovanie nad rámec finančných možností.
- Neúmerné množstvo času stráveného nakupovaním, aj cez internet.
- Utajovanie drahých nákupov pred príbuznými a okolím.
- Pocity viny pre nadmerné míňanie peňazí.
Hľadanie krehkej rovnováhy
Americký psychológ nemeckého pôvodu Erich Fromm poukazoval už v minulom storočí na to, akú veľkú úlohu hrajú v našich životoch vzťahy.
Avšak s ich nadväzovaním aj pestovaním majú mnohí ľudia pomerne značné problémy. Hľadajú preto rôzne skratky, ktoré by mohli ich život obohatiť, a pritom ich nestáli príliš veľké úsilie. Neraz začnú v takejto situácii hľadať záchranu v hromadení vecí, ktoré im prinášajú potešenie.
„Pár kabeliek naviac asi ešte nikoho nezabije,“ myslí si profesor Michal Miovský. „Problémy však nastanú vo chvíli, keď vám začnú nákupy ruinovať rodinný rozpočet, je vám jedno, čo vlastne jete, len keď si zaobstaráte posledný módny výstrelok. Mnoho ľudí má dnes problém s tým, vidieť veci v kontexte a vyváženosti. Spoločným menovateľom takzvaných nelátkových závislostí pritom býva neschopnosť a neochota regulovať sám seba,“ hodnotí.
Výhody odloženého potešenia
V pozadí prílišného nakupovania môžu byť aj rôzne komplexy. „Oblečenie predstavuje pre mnohých spôsob komunikácie. Drahými vecami dávajú niektorí ľudia najavo, kam patria, presnejšie, kam by patriť chceli. Závislosťou od nakupovania bývajú pritom viac ohrození citlivejší ľudia, ktorí horšie odolávajú nepriazni a tlaku. Ľahšie podľahnú všadeprítomnej reklame, ktorá ponúka rýchle nákupy prostredníctvom online shopov, a ,sezónnym zľavám‘,“ hovorí profesor.
„Záleží však tiež na výchove,“ dodáva psychologička Marta Boučková z pražského Centra praktickej psychológie. Dieťa vychované k tomu, že nemôže mať všetko hneď, bude podľa nej aj v dospelosti voči tlakom zvonku oveľa odolnejšie.
Na rozdiel od rovesníkov zvyknutých na to, že aj najmenšia nepohoda sa „lieči“ novou hračkou. Ak sa v detstve nenaučia prežiť si negatívne emócie a pracovať sami so sebou, budú aj v dospelosti pravdepodobne náchylnejší k tomu, okamžite kompenzovať nepohodu vecami. V skutočnosti im však takéto riešenie prinesie len pramálo radosti.
Psychológovia dobre vedia, že oveľa väčšiu cenu má takzvané odložené potešenie. Ak si na vysnívanú vec musíme nejaký čas počkať a pre jej získanie vyvinúť nejaké úsilie, máme z nej väčšie uspokojenie ako z toho, čo získame okamžite.
Zatiaľ hlavne ženská doména
Hovorí sa, že ženy majú v nákupoch väčšiu záľubu než ich partneri. S tým súhlasí aj psychologička Marta Boučková. „Ženy si viac potrpia na nakupovanie drobných vecí, preto je shopoholizmus viac ohrozuje,“ hovorí. „Muži skôr životnú nepohodu kompenzujú návštevou luxusnej reštaurácie, kde si dajú niečo dobré na jedenie a pitie.“
V budúcnosti by to však také jednoznačné byť nemuselo. „V našom odbore bola donedávna zrejmá istá rodová nevyváženosť,“ hovorí profesor Miovský. „So závislosťou na alkohole sa u nás tradične liečili hlavne muži. Dnes ich však ženy dobiehajú nielen v pití, ale aj fajčení či užívaní drog.“ A v niektorých západných krajinách ich dokonca predbiehajú.
Najmä mladší muži dnes bežne navštevujú nielen módne, ale aj kadernícke salóny. A s poruchami sebaregulácie už sa Miovský bežne stretáva rovnomerne u oboch pohlaví. Asi by sa preto neodvažoval profesionálne odhadnúť, či bude tento druh závislosti v najbližších rokoch skutočne ženskou doménou.
Z poradne pre dlžníkov k psychológovi
Niektorí ľudia dávajú prednosť pekným veciam, iní skôr zaujímavým zážitkom. „Svoju úlohu v tom zohráva nielen genetika, ale aj prostredie, v ktorom vyrastáte,“ myslí si profesor Miovský. Záleží však aj na nás, ako s týmito vrodenými predpokladmi v dospelosti naložíme.
Závislosť od nakupovania môže pomerne dlho prebiehať nenápadne, ale len do chvíle, než citeľne nabúra finančný rozpočet. Veľakrát tak títo ľudia skôr ako do ordinácie psychológa mieria do poradne pre dlžníkov. „Neničí priamo zdravie ako napríklad drogy, ale jej účinok na život je úplne rovnaký,“ vysvetľuje Boučková.
„Človek závislý od nakupovania je osamelý, nezaujíma ho nič iné než to, čo považuje za zdroj potešenia, pre ktoré je ochotný obetovať čokoľvek.“ Závislosť dokáže pripraviť o schopnosť plánovať, venovať sa rozmanitým činnostiam a prežívať radosť. Postupom času zasahuje nielen do finančného rozpočtu, ale aj sociálnych väzieb.
„Počas terapie sa preto snažíme závislému človeku vysvetliť, že do života by mali spadať nielen veci, ku ktorým má vzťah, ale aj zážitky, ktoré len ťažko môže niekde kúpiť,“ hovorí psychologička. Nájsť stratenú rovnováhu však veľakrát nebýva práve jednoduché. A rovnako ťažko sa stratená rovnováha hľadá u ďalších nelátkových závislostí, ktorých v poslednej dobe pribúda.
Ako si môže človek pomôcť sám?
- Priznať si problém a pripomínať si riziká zbytočného míňania a výhody dobrého sebaovládania.
- Správu rodinných financií treba zveriť niekomu z rodiny.
- Vyhýbať sa rizikovým podnetom, napr. internetovým aukciám.
- Používať platobnú kartu s nízkym limitom výberu.
- Nakupovať s vopred pripraveným zoznamom skutočne potrebných vecí a najlepšie v spoločnosti niekoho, kto o probléme vie.
- Predchádzať nude aj vyčerpaniu a plánovať kvalitné aktivity pre voľný čas.