Perličky supie si podľa štúdie uverejnenej v odbornom časopise Current Biology vytvárajú podobne zložito štruktúrovanú spoločnosť ako ľudia, píše denník The New York Times.
Vedci sa predtým domnievali, že podobné sociálne štruktúry vyžadujú veľkú mentálnu kapacitu - perličky s mozgami o veľkosti hrášku však tieto predstavy boria.
„Ľudia sú klasickým príkladom viacúrovňovej spoločnosti,“ uvádza Damien Farine, vedúci výskumu a ornitológ z Inštitútu Maxa Plancka pre správanie živočíchov. Predstavte si rodinu žijúcu na dedine. Táto rodina sa môže priateliť s ďalšími rodinami v dedine, ktorá môže mať vzťahy s vedľajšou dedinou a tak ďalej. Orientovať sa v týchto väzbách môže byť zložité.
„Dlho sa predpokladalo, že život v podobných komplikovaných spoločenstvách je jedným z dôvodov, prečo máme také veľké mozgy,“ uvádza Farine. Vedci navyše odhalili, že aj iné cicavce s veľkými mozgami tvoria zložité spoločenstvá, napríklad opice, slony, žirafy alebo vorvane. Keď ale Farine študoval v Keni paviány, všimol si niečo zaujímavé aj u perličiek supích, ktoré sa občas priplietli do výskumnej oblasti.
Tieto robustné vtáky môžu lietať, ale málokedy to využijú. Namiesto toho sa prechádzajú v zovretých kŕdľoch. Ich skupiny sú na vtáky neobyčajne veľké, niekedy zahrňajú až 60 a viac jedincov. A zatiaľ čo väčšina operencov so sociálnym správaním si svoje teritórium dôkladne stráži, perličky sa o svoje územie delia bez problémov.
Farine pojal podozrenie, že títo vtáci majú prinajmenšom rovnako zaujímavé sociálne usporiadanie ako paviány. So svojimi kolegami vo výskumnom stredisku Mpala v kenskom Nanyuki preto začal perličky supie intenzívne pozorovať. Celý rok deň čo deň sledovali 441 vtákov - v podstate každého dospelého jedinca v tamojšej populácii. Na chrbát 58 perličiek tiež pripevnili malé, solárne poháňané sledovacie zariadenie, najmenej jednému vtákovi v každej z 18 skupín. To im umožnilo pozorovať, kde presne sa po celý rok, 24 hodín denne, skupiny nachádzajú.
Zistili, že vtáky sa držia svojho vlastného hlúčika. Skupiny sa často stretávali a rôzne na seba reagovali - u niektorých sa dokonca aj zdalo, že svoju spoločnosť vyhľadávajú a napríklad radšej spia pospolu.
„Aj keď sa nepohybovali v rovnakom prostredí cez deň, pred spaním sa našli a nocovali spolu,“ uviedol Farine. Vtáky na noc vyletia na stromy a každé ráno sa zase znesú dole - stovky perličiek v jednom veľkom kŕdli - a postupne sa roztriedia do svojich pôvodných skupín. Perličky supie teda naozaj tvoria viacúrovňové spoločenstvá a skupiny v rámci skupín v rámci celej populácie.
„Nie je to zas také prekvapivé,“ komentuje zistenie biologická antropologička Larissa Swedellová z City University of New York. Ani medzi primátmi, uvádza vedkyňa, to nie sú zákonite tí najchytrejší, kto viacúrovňové spoločenstvá vytvára. Život v takejto spoločnosti môže naopak zjednodušiť vnímanie spoločenského poriadku. Ak napríklad skupiny zostávajú stále rovnaké, perličkám - alebo aj paviánom - stačí rozpoznať len jedného alebo dvoch z jej členov, aby vedeli, o ktorú skupinu sa jedná. K tomu veľký mozog potrebný nie je.
Farine zdôrazňuje, ako malú intelektuálnu kapacitu perličky supie majú. „Nielenže majú malý mozog v porovnaní s cicavcami, majú malý mozog aj v porovnaní s ostatnými vtákmi," upresňuje ornitológ. Podľa neho môžu preto existovať aj ďalšie vtáky alebo iné zvieratá, ktoré - hoci nevalnej inteligencie - tvoria spoločnosti rovnaké zložité ako my. „Čo ďalšie môžeme v prírode objaviť? Myslím si, že tento druh je len jedným z mnohých,“ domnieva sa Farine.