Do manželstiev a partnerstiev investujeme omnoho menej energie ako do zamestnania či koníčkov. A napriek tomu od partnerov žiadame veľa, tvrdí párový psychoterapeut Pavel Rataj. Jeho klienti sú často prekvapení, že od neho nedostanú zoznam úloh, ale že ich, naopak, čaká tvrdá práca na sebe.
Vaša pracovňa vyzerá skôr ako obývačka, než ordinácia. Prečo tu máte veľkú škatuľu s papierovými vreckovkami?
Párový terapeut toho veľa nepotrebuje. Stačí mu pokojný priestor, kreslá, stolík a práve tie papierové vreckovky. Môžeme ich vnímať ako symbol toho, že sa nachádzame na mieste, kde sú vítané emócie. A k emóciám patrí aj plač. Ľudia za párovými terapeutmi alebo manželskými poradcami neprichádzajú preto, že im je dobre a zvyčajne nám nerozprávajú zábavné historky.
Čo sa musí stať, aby za vami ľudia prišli?
Páry, ktoré prichádzajú, sa dostali na pomyselnú hranicu a nevedia si poradiť. Vyskúšali už takmer všetko, ale nič im nefunguje. Mnohí sa hanbia za to, že to nezvládajú, pripadajú si menejcenní, cítia, že zlyhali, hnevajú sa, ale napriek tomu majú odvahu prísť. Párová terapia si vyžaduje veľkú odvahu, ale aj schopnosť prísť spoločne. To je oveľa ťažšie, ako začať individuálnu terapiu, kde máte pomoc iba sami pre seba a riešite, čo prežívate a cítite vy. Párová terapia znamená vydať sa do nebezpečného priestoru.
Mnohí ju vnímajú ako poslednú nádej. Hovoria si, že keď im nepomôže ani to, nemá už ich vzťah žiadnu cenu. Má zmysel prísť, aj keď už riešime rozchod?
Áno, aj s týmto sa stretávam. Prichádzajú za mnou dvojice, ktoré cítia, že ich vzťah skrachoval. Vnútorne ho ukončili, aj keď v ňom naďalej zotrvávajú. V procese terapie sa môžu viac otvoriť a zrazu svojmu partnerovi dokážu povedať, že sa rozhodli odísť. Súčasne sú však schopní vysvetliť, že rozchod nie je žiadna náhoda, ale že mu predchádzalo ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.