Všade sa píše, že ak je liečba bolesti vedená správne, k závislosti môže dôjsť len veľmi výnimočne. Napriek tomu sa to stáva. Aké máte skúsenosti vy?
Všeobecná predstava je, že závislými od liekov proti bolesti sa môžu stať ľudia, ktorí si tieto lieky samovoľne naordinujú. Môže to tak byť. Avšak počiatok rozvoja bludného kruhu závislosti je veľmi často v praktických ordináciách. Ľudia tam prichádzajú s bolesťou a bežné riešenie západnej medicíny je to, že odídu s liekmi. Veria lekárom, nenapadne im, že by im hrozilo nejaké nebezpečenstvo.
Často ani praktickí lekári nemajú dostatočné informácie o závislosti. Niektorí lekári si v určitom okamihu riziko uvedomujú a prestanú lieky predpisovať. To sú často ľudia na lieky už takí navyknutí, že sú schopní si ich zaobstarať na čiernom trhu za veľké peniaze.
Na druhej strane existujú aj lekári, ktorí na riziko závislosti berú do úvahy a snažia sa bolesť riešiť psychosomatickým prístupom, teda nájsť príčinu vzniku bolesti. Lieky totiž bolesť nevyliečia, len ju tíšia.
Ako človek spozná, že už sa uňho užívanie liekov preklopilo do závislosti?
Riziko vzniku závislosti už vzniká vo chvíli, keď človek užíva lieky pravidelne a opakovane. Takýto hmatateľný začiatok závislosti je v okamihu, keď človek začne zvyšovať množstvo lieku, pretože dávka mu už nestačí. Ďalším príznakom je silná túžba po účinku lieku a nutkanie vziať si ho.
Postupne si človek nedokáže svoj život bez lieku predstaviť. Záľuby i bežné činnosti zanedbáva a myslí len na to, kedy a ako si dá ďalší liek. Upokojí sa až vtedy, keď sa tak stane, aj to len na chvíľu. Ak zvonka – od lekára, rodiny – príde impulz, že niečo nie je s užívaním liekov v poriadku, lieky si začne schovávať a užíva ich potajomky. Nie je výnimkou závislosť od dvadsiatich liekov proti bolesti.
Všade sa na ľudí valia reklamy ponúkajúce lieky proti bolesti (na kĺby, bolesť chrbta, hlavu, na menštruačné bolesti). Človek je tak naučený, že stačí vziať pilulku a je po probléme. Nenahráva toto vzniku závislosti?
Nahráva. Reklama vlastne nabáda, akým smerom si ísť po pomoc – teda smerom k liekom. Tie však bolesť či iné symptómy len potláčajú a len na chvíľu. Neriešia problém. Každý problém, každá bolesť má svoju príčinu. Tú je potrebné nájsť a pracovať s ňou.
Ak chce človek skoncovať so závislosťou, musí si najprv uvedomiť, že má problém?
Áno, to je predpoklad úspešnej liečby.
Nestačí, že si to uvedomí jeho rodina a dotlačí ho k liečbe?
Rodina ho môže len motivovať a dať mu jasne najavo, že s tým, čo robí, nesúhlasí. A hovoriť s ním o potrebe návštevy odborníka v liečbe závislostí. Dať svojmu blízkemu podporu v liečbe. No rozhodnutie je naozaj na človeku samom. Dôležité je netolerovať závislosť. Viesť k riešeniu. Ak nezaberá, chrániť seba.
Vo vyhrotených prípadoch niekedy funguje ultimátum. Pokiaľ bude naďalej brať návykovú látku, treba mu dať jasné hranice – buď so sebou pôjdeš niečo robiť (liečiť sa), alebo... (niečo, čo je preňho dôležité). A byť dôsledný...
Potrebuje pomoc aj rodina závislého?
Závislosť je problémom celej rodiny. Blízki závislého človeka sú tzv. spoluzávislí. V podstate svoj vlastný život obmedzili na starostlivosť o závislého a riešenie jeho závislosti. Tým veľmi trpí ich vlastný život. Nechápu, prečo ich blízky užíva návykovú látku, prežívajú napríklad strach, pocity viny, bezvýchodiskovosti atď.