Voľba zvieraťa ako darčeka je samozrejme na rodičoch. „Oni budú musieť prevziať všetku starostlivosť a zodpovednosť, ak nové zviera malého chovateľa skôr alebo neskôr omrzí,“ upozorňuje pre Lidovky.cz prednosta Kliniky chorôb vtákov, plazov a drobných cicavcov Veterinárnej a farmaceutickej univerzity v Brne profesor Zdeněk Knotek.
Pokiaľ na to sú rodičia pripravení, alebo ak majú dokonca aj oni o zviera v domácnosti vážny záujem, situácia je oveľa ľahšia. „Odporúčal by som, a nie len o Vianociach, sledovať informácie o zvieratách, ktoré čakajú na svoje nové rodiny v útulkoch. V takom prípade bude radosť obojstranná. Získanie handicapovaného zvieraťa alebo zvieraťa z útulku samozrejme vyžaduje zvážiť aj prípadné komplikácie,“ dopĺňa.
Voľte návštevu chovateľa
Nielen deti, aj dospelí si niekedy želajú exotické zviera. Čo je v takom prípade dobré vedieť? „Predovšetkým je vhodné sa zamyslieť, akú rolu bude hrať nový člen v rodine. Je k dispozícii dosť priestoru? Kde bude zaisťované kŕmenie? Koľko hodín starostlivosti bude takýto chov denne predstavovať? Kto sa o zviera postará, keď chovateľ ochorie, bude na služobnej ceste alebo na dovolenke?“ vypočítava profesor Knotek. To všetko je dôležité aj preto, že spokojné zviera je pre chovateľov bezpečnejšie ako zviera vystresované.
Detailné informácie o nárokoch exotických zvierat sú dnes k dispozícii v mnohých dostupných monografiách. Niekedy poradia aj zoológovia v zoologických záhradách alebo veterinárni lekári. Informácie na internete sú v niektorých prípadoch skôr zavádzajúce. Odporúčania typu „ľahko chovatelný druh bez nárokov“ nemožno brať vážne.
Zviera sa dá kúpiť v kamenných predajniach i na internete. Druhý variant profesor Knotek neodporúča. Vhodná je podľa neho návšteva chovateľa, ktorý zviera ponúka. Potom prehliadka chovného zariadenia a spoločná debata, kedy vám zodpovie vaše otázky, prípadne odovzdá aj informácie, na ktoré ste sa zabudli opýtať.
Exotika je risk
Ak zvolíme kúpu exotického tvora, akým je napríklad opica, plaz, papagáj alebo jedovatý pavúk, asi trochu zariskujeme. „Opice jednoznačne neodporúčam. Ich chov je zakázaný, prípadne radikálne obmedzený vo väčšine európskych štátov. Nebezpečenstvo poranenia chovateľa zvierat všetkých živočíšnych druhov hrozí predovšetkým pri nešetrnej manipulácii. U veľkých druhov môžu byť také poranenia aj vážne.
Ak máme doma malého psíka, mačku, papagája alebo rybičky a nie sú vo veľkom počte, asi veľké nebezpečenstvo nehrozí. Ľudia sa ale aj týmto chcú odlíšiť a začali doma chovať najrôznejšie exoty aj predátormi.
Pre chov vyslovene nebezpečných druhov zvierat, vrátane napríklad jedovatej mamby, existujú pravidlá. Chov jedovatých plazov však profesor Knotek nepovažuje za vhodnú záľubu pre väčšinu ľudí. Po prípadnom úteku je ťažké ich nájsť.
„Hady všeobecne disponujú schopnosťou prežívať aj dlhšiu dobu v provizórnych podmienkach aj bez príjmu potravy. Je to ich fyziologická adaptácia, ktorá umožňuje, aby neboli závislí na dennom love. Túto schopnosť majú aj jaštery, napríklad leguány alebo varany,“ hovorí profesor Knotek.
Nebezpečné = nevhodné
Ani pes a mačka nie sú pôvodne domácimi zvieratami, ale ich spoločná cesta s človekom je natoľko dlhá, že ich dnes možné považovať podľa profesora Knotka za domestikované druhy. Napriek tomu aj tu existujú plemená menej alebo viac vhodné. Chovateľské podmienky na samote na vidieku, v horách, alebo uprostred veľkomesta sa zásadne líšia.
„Chov strážnych alebo loveckých plemien psov je toho jasným príkladom. Slovenský čuvač, pointer alebo bígl nemajú uprostred metropoly veľkú šancu na normálny život. Žiadne zvieratá nemožno považovať vyslovene za domáce. Skôr je možné konštatovať, že sa do určitej miery zvládla technika ich chovu. Niektorým druhom ľudia aspon dokážu s maximálnym úsilím poskytnúť podmienky, ktoré zodpovedajú ich potrebám. Zdôrazňujem s úsilím a s rešpektom k ich prirodzenej biológii. Pre králika ani pre morča nie je vhodným prostredím prekúrená obývacia izba, časté je vyslovene nevhodné zloženie ponúkanej potravy. To isté platí pre svišťa alebo činčilu,“ varuje Zdeněk Knotek.