Na stránkach zrejme najslávnejšieho a rozhodne najväčšieho odborného časopisu sveta, The Lancet, vyšli v posledných týždňoch desiatky prác týkajúcich sa nového koronavírusu SARS-CoV-2. A tiež jedna nezvyklá výzva, ktorá s medicínou nemá na pohľad veľa spoločného, píše v článku Technet.cz.
Časopis na svojom webe totiž vydal spoločné vyhlásenie deviatich známych a uznávaných odborníkov z odboru verejného zdravia, ktorí nechcú bojovať s vírusom, ale s ľudskými predstavami o ňom: „Spoločne dôrazne odsudzujeme konšpiračné teórie, ktoré naznačujú, že COVID-19 nie je prirodzeného pôvodu.“
Signatári sa obávajú, že nepodložené informácie o účasti nejakých "cudzích síl" na objavenie vírusu, ktoré sa objavili v mnohých krajinách sveta od Číny cez EÚ po USA, môžu narušiť medzinárodnú spoluprácu a zdieľanie vedeckých výsledkov alebo napríklad aj vzoriek vírusu.
Možno je to len planá obava, ale v každom prípade je pravdou, že v prípade takej mimoriadnej udalosti, akou súčasná pandémia je, sa dá očakávať, že budeme hľadať aj mimoriadne vysvetlenie - a to aj bez toho, že by ich šírili z nejakých dôvodov štátne zložky či jednotliví predstavitelia štátu.
Na druhú stranu, nie každá konšpiračná teória je nezmyselná. Tabakové spoločnosti skutočne popierali škodlivosť fajčenia napriek dôkazom, chemičky vedome porušovali bezpečnosti predpisy, aj demokratické vlády vykonávali tajné experimenty na vlastných občanoch - a nebezpečné choroby sa v minulosti skutočne rozšírili umelo. Tak aké sú dôkazy pre konšpiráciu okolo nového koronavírusu SARS-CoV-2?
Ruská chrípka
Začneme malým návratom do minulosti. Dnes odborníci považujú za veľmi pravdepodobné, že pandemický chrípkový vírus z roku 1977, čo bol vírus typu A/H1N1, unikol z nejakého laboratória v Číne či v ZSSR. Spôsobil pomerne miernu pandémiu, ktorá si našťastie nevyžiadala mnoho životov.
Chrípková sezóna bola vtedy iná ako dnes. Prevládal prakticky výhradne vždy iba jeden podtyp vírusu, ktorý ostatných úplne zatlačil do pozadia, až do objavu nového dominantného typu. Dnes sa z nie celkom jasných dôvodov počas chrípkovej sezóny vedľa seba vyskytujú rôzne podtypy.
Tento rok tak napríklad v Európe prevažujú chrípkové vírusy typu A, predovšetkým A/H1N1, konkrétne ďalšie generácie pandemického vírusu z roku 2009. Avšak objavuje sa aj kmeň A/H3N2.
Chrípkové sezóny rokov 1977 a 1978 boli však ešte zvláštnejšie. Medzi ľuďmi sa objavila našťastie relatívne mierna chrípka, ktorá postihovala takmer výhradne ľudí do 25 rokov, aj tie veľmi zdravé.
Vo februári 1978 sa vírus napríklad dostal na akadémii amerického vojenského letectva (USAF) v štáte Colorado. Počas najbližších deviatich dní ochorelo 76 percent všetkých kadetov, viac ako tri tisícky ľudí. Americké letectvo tak vôbec prvýkrát vo svojej histórii prerušilo výcvik kvôli výskytu chrípky medzi uchádzačmi.
Vedci čoskoro zistili, prečo vírus pôsobí tak zvláštne: bol extrémne blízky vírusu z počiatku 50. rokov, ktorý sa však v tom čase v populácii už nevyskytoval. Článok popisujúci prekvapivé zistenie vyšiel v časopise Nature - a aby nie, autorom zaručil pozornosť, citácie, jednoducho povedané slávu.
Vedci boli zaskočení: vírus by nemal vydržať tak dlho bez zmeny, a odborníci tak isto museli mať obavy, či evolúciu vírusu skutočne rozumejú tak dobre, ako si mysleli. Mohol prežiť v nejakom zvierati desiatky rokov bezo zmeny? Alebo vo večnom ľade? Aké prekvapenia z minulosti na nás môžu ešte čakať?
Už vtedajšie, ale aj novšie analýzy však dospeli k záveru, že najpravdepodobnejším vysvetlením je hypotéza, ktorá pôvod vírusu hľadá v mrazničiek niektorých laboratórií v Číne či v ZSSR. Ak to tak bolo, o celej udalosti nevieme prakticky nič - na rozdiel napríklad od úniku antraxu zo sovietskej tajnej laboratória vo Sverdlovsku v roku 1979, ktorý sa podarilo pomerne presvedčivo zrekonštruovať.
Dodnes tak môžu pokračovať špekulácie o tom, či pandémie nevznikla napríklad pri nepodarenej skúške vakcíny obsahujúca živý vírus alebo úplne inak.
Že pandémia z roku 1977 je do istej miery "ľudského pôvodu", teda nie je nijako kontroverzný názor. V prípade súčasnej pandémie SARS-CoV-2 je však situácia iná.
Nováčik
Jedným veľkým rozdielom proti situácii z roku 1977 je skutočnosť, že nový vírus je naozaj nový. Veda pozná dnes sedem koronavírusov, ktoré napadajú človeka. Tri z nich - SARSr-CoV, MERS-CoV a SARS-CoV-2 - sa ukázali ako väčšia zdravotná hrozba, zvyšné spôsobujú len nepatrné ťažkosti, skutočne iba "nádchy".
Najnovší z nich, teda súčasný pandemický SARS-CoV-2, sa bohužiaľ od svojich príbuzných v niektorých ohľadoch pomerne výrazne líši. Ako sa ukázalo, má účinný systém, ako sa pripájať na povrch buniek v dýchacích cestách. Rovnako ako iné koronavírusy na to používa akési "hroty" na svojom povrchu (vo vedeckej literatúre sa používa anglický termín "spike"). To sú tie typické útvary, ktoré môžete vidieť na podrobných snímkach vírusu.
Struktura "hrotu" z povrchu virusu SARS-CoV-2
Pri novom vírusu sú hroty nezvyklé: nejde o variant známych riešení od koronavírusu, ktoré napádajú človeka, ako napríklad SARS-CoV, ktorý v roku 2003 vyvolal epidémiu SARS. Namiesto toho sa objavilo úplne nové riešenie, ktoré odborníkov prekvapilo (viac v tejto práci).
„Dnešné počítačové modely hovorili, že by tento systém nemal byť účinný,“ hovorí biológ Stanislav Mihulka z Juhočeskej univerzity: „Ale ako sa ukázalo, evolúcia si našla nové, pre vírus lepšie riešenie, s ktorým sme nepočítali.“ Vďaka nemu sa SARS- CoV-2 k bunkám prichytí podstatne spoľahlivejšie, čo nepochybne zvyšuje šancu nákazy.
Práve to sa odborníkom zdá ako dobrý dôvod, prečo pochybovať o tom, že bol vyvinutý (či uchovávaný) ako biologická zbraň. „Ak by to niekto chcel vyvíjať v laboratóriu, musel by urobiť a vyskúšať neskutočné množstvo náhodných zmien vírusu, než by prišiel s niečím takým,“ odhaduje Mihulka. „Prečo by to robil? Oveľa skôr by sa riadil našimi súčasnými modelmi a na takéto riešenie by nikdy neprišiel,“ dodáva český biológ.
Súhlasí s tým aj Ivo Rudolf z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied, podľa ktorého by "umelý vírus" bolo oveľa lepšie vyrobiť inak: vyjsť od dobre známych a v laboratóriách bežne pestovaných koronavírusov, napríklad SARS-CoV. K vstupu do ľudskej bunky - teda pre tvorbu "hrotu" - by potom bolo logické známe a účinné riešenie od niektorého koronavírusu, ktoré už človeka napadajú. Možno s niekoľkými zásahmi pre zvýšenie účinnosti. (Podrobnejší pohľad vedcov z Ústavu biológie stavovcov na otázku umelého pôvodu vírusu nájdete na stránkach ústavu.)
A šlo by to vôbec?
Niečo také dnes len tak nejde. Tak sa dá krátko zhrnúť námietka Petra Svobodu z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied voči hypotéze, že koronavírus SARS-CoV-2 mohol vzniknúť cielenou úpravou.
Český molekulárny biológ poukazuje na technickú stránku veci. „Koronavírus je (+) ssRNA vírus, tj. vírus, ktorého genóm tvorí jednovláknová RNA molekula, v tomto prípade o dĺžke 30 000 nukleotidov (30 kilobáz) - s takou molekulou sa nedá cielene manipulovať pomocou génového inžinierstva tak ako s DNA, nemáme na to vhodné nástroje,“ vysvetľuje.
Taká dlhá RNA je podľa neho už sama o sebe príliš veľká a nestabilná, aby sa s ňou dalo experimentálne pracovať. Napríklad bezchybne vyrobiť tak dlhú RNA in vitro je podľa neho dnes nemožné; maximálnu dĺžku RNA syntézy odhaduje na jednotky kilobáz.
Riešením je prevedenie vírusovej sekvencie do DNA a práca s ňou v tejto forme. To je síce možné, ale podľa Slobodu je to technicky a časovo náročné. Navyše SARS-CoV-2 je pre túto prácu nevhodne veľký (štandardné postupy rekombinantnej DNA pracujú s kusmi DNA do cca 20 kilobáz).
Práca na výrobe variantov nejakého pôvodného koronavírusu by týmto spôsobom trvala dlho a v komunite by sa ťažko utajila. O tom, aké varianty koronavírusu sa v minulosti vytvárali a z akých zdrojových sekvencií, sa vie. Navyše sa pri tomto postupe musia sekvencie vírusu upravovať, aby sa s nimi dalo dobre pracovať. „To by na nej zanechalo stopy, ale nikto nič také neukázal,“ zhŕňa Svoboda.
Kríženec?
Keď teraz vieme, že nový koronavírus obsahuje prekvapivé inovácie, ponúka sa samozrejme logická otázka, ako a kedy presne vznikli. V rôznych laboratóriách celého sveta prebiehal "brainstorming", pri ktorom sa nepochybne nezavrhovali ani zlé nápady, ako posunúť poznanie.
Takýto proces ale má aj svoje nebezpečenstvo. Jeden taký zlý nápad bohužiaľ zrejme prešiel sitom, dostal sa na verejnosť a od tej doby sa pravidelne objavuje v rôznych sprisahaneckých teóriách a dohadoch, podľa ktorých na genetickej štruktúre vírusu SARS-CoV-2 niečo nevôlou páchne. (Zámerne neuvádzame odkazy, aby sme neprispeli hoci malým dielom k zvýšeniu ich poradia v algoritme vyhľadávačov, uvádza Technet.)
Na začiatku februára 2020 na serveri bioRxiv.org, kam vedci "odkladajú" práce, ktoré sa ešte len pripravujú na vydanie vo vedeckom časopise, skupina indických vedcov upozornila na "podivnú" (ich výraz) zhodu medzi genetickou informáciou nového koronavírusu a vírusu HIV. Naznačovali, že táto zhoda by mohla vysvetľovať nákazlivosť nového vírusu, nič viac. Avšak už samo spojenie HIV s novou epidémiou prebudilo u mnohých ľudí fantáziu.
O čo išlo? Autori našli v genetickej informácii vírusu štyri veľmi, veľmi krátke úseky, ktoré majú obaja vírusy viacmenej spoločné. Navyše im modelovanie napovedalo, že všetky štyri úseky slúžia k tvorbe onoho "tŕňa", ktorý vírus používa pri prieniku do bunky. A tak sa o svoj postreh chceli rýchlo podeliť s kolegami. Ak očakávali reakciu, neboli sklamaní. Ak očakávali pozitívnu reakciu, tak takmer určite áno.
Pod článkom sa zišla rýchlo viac než stovka poznámok, čo je na pomery vedeckého preprintového servera mimoriadne číslo. Bohužiaľ pre autorov bolo len málo pozitívnych. Kolegovia rýchlo upozornili, že štyri vybrané úseky sa z časti vyskytujú aj u netopierích koronavírusov, ktoré majú k SARS-CoV-2 tak blízko. Tento aspekt podrobnejšie rozobral virológ Trevor Bedford na Twitteri (jeho "rozbalené" príspevky nájdete na jednom mieste tu), ktorý prácu označil za "šialenú a konšpiračnú".
Zásadný problém je v tom, že autori si dané úseky vybrali veľmi ľubovoľne, bez ohľadu na "kontext". Je to asi tak, ako keby ste v dlhom texte hľadali reťazec písmen bez ohľadu na diakritiku a ďalšie pravidlá. Vo vete „Keď som prišiel domov, sedeli vo vani o ona mu umývala chrbát“ je prakticky rovnaký reťazec písmen ako vo vete „obráťte sa na MUDr. Hlavu“, ale to je tak všetko, čo majú spoločné. „Rovnaké úseky sa dajú nájsť aj v rade ďalších organizmov, garantujem vám, že by ste ich našli u orangutana, ale napríklad aj u nejakej baktérie,“ hovorí Stanislav Mihulka. „Je to jednoducho tým, že sú také krátke.“
Autori prácu po krátkej dobe stiahli a na stránke je k dnešnému dňu iba noticka, že pracujú na novej verzii, v ktorej pripomienky zohľadnia. Jeden z nich, Prashant Pradhan, zároveň do diskusie napísal, že autori nemali v úmysle živiť konšpiračné teórie a v žiadnu konšpiráciu neveria.
To nie je predsa náhoda...
Ako upozorňujú aj signatári listu v Lancete, zatiaľ sa teda neobjavili žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že by na víruse bolo niečo "neprirodzené". Samozrejme, neprítomnosť dôkazov neznamená, že sa niečo nemohlo stať. Ako vieme, preukázať, že niečo neexistuje, je nemožné.
Medzery v racionálnej argumentácii teda prechádzajú v intuitívne hľadanie vzorcov a súvislostí, ktoré môžu, ale nemusia byť dôležité. Ukážkou intuície v praxi je dnes už stiahnutá práca dvoch čínskych vedcov, ktorá sa v januári objavila na serveri medRxiv.org (PDF je však stále dostupné inde).
Autori tejto veľmi krátkej práce si všimli, že trh, ktorý zrejme mohol byť epicentrom novej epidémie, leží zhruba len 300 metrov od laboratória Wuchanského centra pre kontrolu šírenia a prevenciu chorôb. V nej sa okrem iného v minulosti pracovalo s netopiermi z miest, kde bol zaznamenaný výskyt najbližšieho netopierieho vírusového príbuzného SARS-CoV-2.
(Pre úplnosť dodajme, že trh nie je potvrdeným centrom epidémie. V čase vydania článku podľa novín South China Morning Post čínske úrady vystopovali najstaršie ochorenie k 55-ročnému mužovi, ktorý ochorie 17. novembra. List však na základe dokumentov, ktoré jeho reportér videl, uvádza iba toľko, že bol "z provincie Chu-pej", ktorej hlavným mestom je Wu-chan.)
Zároveň - podľa všetkého správne - pripomínajú, že na rozdiel od laboratória sa na trhu žiadne netopiere podľa svedkov nikdy nepredávali. "Netopieria polievka", o ktorej sa písalo ako o čínskej pochúťke, tamojšou pochúťkou nie je a väčšina zaručených videí a snímok pochádza z tichomorského ostrova Palu. Tam sa netopiere skutočne k jedlu podávajú.
Autori tiež uvádzajú, že 12 kilometrov od trhu bola v roku 2017 otvorené zatiaľ jediné čínske laboratórium určené pre prácu s najnebezpečnejšími patogénmi (tj. stupeň zabezpečenia BSL-4). V tomto laboratóriu pracovali aj špecialisti, ktorí sa venovali okrem iného skúmaniu netopierích koronavírusov.
Niektorí z vedcov, ktorí na BSL-4 pracovisku vo Wu-chan pracujú, sa napríklad podieľali na z dnešného hľadiska prorockej práci vydanej v roku 2015, ktorá popisuje a demonštruje, ako by niektoré netopierie koronavírusy mohli potenciálne preskočiť na človeka podobne ako SARS-CoV . Tím vtedy v pokuse skutočne vytvoril vírus s novými vlastnosťami, ktorý sa mohol šíriť aj na pokusné zvieratá, avšak od SARS-CoV-2 sa ich výtvor výrazne líšil.
Čo dokazuje snáď len to, že súčasná pandémia nie je nič nepredvídateľné a nepredvídateľné, ba naopak. O nebezpečenstve sa vedelo dlhú dobu, len sa mu nevenovala dostatočná pozornosť. „Presne preto vôbec nerozumiem tomu, prečo by na tom víruse malo byť niečo umelé,“ hovorí molekulárny genetik Petr Svoboda.
Ako pripomína, vedci vedeli, že na netopiera existuje rezervoár koronavírusu, a vírus je prakticky pripravený infikovať človeka (už spomínaná práca z roku 2015). Prechod týchto vírusov na ľudského hostiteľa nie je jednoduchý, ani samozrejme, ale aj nepravdepodobné udalosti sa nakoniec stanú.
To ale autorov tohtoročnej "konšpiračnej" práce nijako nezaujíma. Nezaoberajú sa tým, či a ako by sa mohol vírus z laboratória dostať, jednoducho iba poukazujú na geografickú blízkosť laboratória a trhu. Ktorá je určite nápadná, ale to je tak všetko.
Náš mozog im z dobrých evolučných dôvodov pripisuje význam, pretože aj malé odchýlky od normálu môžu mať veľké dôsledky. Stačí, keď raz niečo prehliadneme - tieň v húštine, vypnutý semafor - a dôsledky môžu byť fatálne.
Naša intuícia je teda vyladená tak, aby vo väčšine prípadov bola prehnane opatrná a hlásila poplach oveľa častejšie, než je nutné. Čo sa môže stať najhoršie? Väčšinou len to, že sa na chvíľu zastavíme a poriadne sa rozhliadneme.
V prípade konšpirácií o umelom pôvode SARS-CoV-2 však ani "na druhý pohľad" veľa nie je. Samozrejme, nemožno dokázať, že vírus nevznikol v laboratóriu a potom z neho nejako neunikol. Nemožno preukázať, že sa niečo nestalo. Zatiaľ tomu však nič nenasvedčuje.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
