Koronavírus SARS-CoV-2 ochromil celý svet. Nakazili sa ním desaťtisíce ľudí a ďalšie tisíce mu podľahli. Rozšíril sa do viac ako 145 krajín, jednou z nich je aj Slovensko.
Odkedy sa v Číne vírus v decembri objavil, vedci prichádzajú s novými a novými štúdiami, ktoré skúmajú jeho povahu, šírenie a liečbu. Prinášame prehľad toho najpodstatnejšieho, čo o ňom doteraz zistili, ale aj to, čo im ešte nie je úplne jasné:
O aký vírus ide:
- SARS-CoV-2 je nákazlivý typ vírusu, patrí do širokej skupiny koronavírusov Po 229E, NL63, OC43, HKU1, MERS-CoV a SARS-CoV. Je to siedmy koronarovírus, o ktorom je známe, že infikuje ľudí. Spôsobuje respiračné ochorenie, označené ako COVID-19. Jeho sekvencia RNA obsahuje približne 30-tisíc báz.
- Čínski predstavitelia varovali, že môže mutovať. Štúdia čínskej rodiny v južnej provincii Guangdong zistila, že vírus niekoľkokrát zmutoval, keď sa rozšíril z jedného člena rodiny na druhého.
- Biológ Michael Farzan však povedal, že miera mutácií vírusu je „oveľa, oveľa nižšia“ ako u chrípky. „To znižuje pravdepodobnosť, že sa vírus bude vyvíjať katastrofickým spôsobom, teda, že by sa stal výrazne smrteľnejším,“ uviedol Farzan.
Kedy a ako sa prenáša
- Niektorí odborníci sa domnievajú, že koronavírus preskočil zo zvierat na ľudí na trhu s morskými plodmi v čínskom Wu-chane, keďže väčšina úplne prvých pacientov mala naň prepojenie.
- Skupina čínskych vedcov však nedávno uverejnila štúdiu naznačujúcu, že vírus sa mohol začať niekde inde. Hoci bolo hlásených prvých 41 prípadov 31. decembra, vedci zistili, že vírus sa mohol začať šíriť z človeka na človeka už koncom novembra. Trh s morskými plodmi vo Wu-chane, ako napísali, možno „posilnil“ obeh vírusu.
- Vedci z Juhočínskej poľnohospodárskej univerzity naznačili, že ohrozený šupinavec môže byť medzičlánkom medzi netopiermi a ľuďmi. Štúdia v časopise Journal of Medical Virology naznačila, že vírus mohol preskočiť z netopierov na hady a z nich na ľudí, ale to je nepravdepodobné. Virológ Cui Jie uviedol, že kmeň z Wu-chanu bol jednoznačne „vírusom cicavcov“.
- Koronavírus sa prenáša z človeka na človeka v tesnej blízkosti, podobne ako iné respiračné choroby vrátane chrípky. Kvapôčky telesných tekutín - ako sú sliny alebo hlien - od infikovanej osoby sa rozptýlia vo vzduchu alebo sa zachtia na povrchoch kašľom alebo kýchaním.
- Tieto kvapôčky môžu prísť do priameho kontaktu s inými ľuďmi alebo môžu infikovať aj tých, ktorí ich zachytia dotykom na infikovaných povrchoch a potom dotykom svojej tváre a dostanú sa im do úst, nosa, alebo očí.
- Kašeľ a kýchanie môžu putovať aj meter a zostať vo vzduchu až 10 minút. Odborníci preto odporúčajú udržiavať odstup medzi ľuďmi na minimálne jeden meter, a to najmä od tých, ktorí kýchajú a kašlú. Zatiaľ nie je známe, ako dlho môže vírus prežiť mimo hostiteľa, ale v prípade iných vírusov sa tento čas pohybuje od niekoľkých hodín do mesiacov.
- Podľa štúdie tímu epidemiológov čínskej vlády môže koronavírus vydržať v klimatizovanom uzavretom prostredí vo vzduchu najmenej 30 minút a nákazu šíriť dokonca až na štyri a pol metra.
- Pokusy amerických virológov z Národného inštitútu zdravia či amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb ukazáli, že na povrchu ocele a na umelohmotných materiáloch sa udrží až 72 hodín. Na lepenke a iných druhoch kartonáží sa vírus zase udrží 24 hodín. V aerosóloch vo vzduchu sa podľa nich udrží približne len tri hodiny.
- Mohol by sa šíriť aj pri použití toalety, našiel sa totiž aj v moči a stolici. Transfúziou krvi by nákaza veľmi pravdepodobne reálna bola. Sexuálny prenos zatiaľ potvrdený nebol.
- Vírus sa prenáša už v bezpríznakovom štádiu ochorenia, ale podľa WHO sa tento spôsob prenosu nejaví ako väčšinový.
Ako sa pred ním chrániť
- Aby sa zabránilo šíreniu koronavírusu, všetci by sme si mali často umývať ruky mydlom a vodou 40 až 60 sekúnd alebo dezinfikovať roztokom na báze alkoholu.
- Tiež by sme sa nemali dotýkať očí, nosa alebo úst neumytými rukami.
- Ochrannými prostriedkami sú aj respirátory a rúška na tvár. Akákoľvek ochrana je lepšia ako žiadna, čiže ak nemáte ani jedno z toho, zakryte si nos a ústa aspoň bavlneným tričkom, obliečkou na periny alebo šálom. Väčšina z toho zachytáva častice vírusu na viac ako 50 percent, uvádza štúdia.
- Treba tiež každý deň dezinfikovať povrchy. Najmä tie, ktorých sa často dotýkate, čo sú napríklad kľučky, stoly, stoličky, diaľkové ovládače, vypínače, klávesnice, toalety, umývadlá a mobilné telefóny.
Kedy a ako sa prejavuje
- Nedávna štúdia zistila, že priemerná inkubačná doba koronavírusu - doba, ktorá uplynie medzi okamihom infikovania pacienta a potvrdením jeho testu na koronavírus, je päť dní. V jednom percente prípadov však môže trvať dlhšie ako dva týždne.
- Jedna štúdia zistila, že inkubačná doba pacienta bola 19 dní. Ďalšia štúdia uverejnená začiatkom februára analyzovala 1 099 prípadov nákazy koronavírusom v Číne a uviedla, že inkubačná doba môže trvať až 24 dní.
- Medzi bežné príznaky patrí horúčka, suchý kašeľ a ťažkosti s dýchaním, niekedy sa môžu objaviť bolesti hlavy, bolesť svalov či hrdla. U niektorých chorých sa pridružuje aj zápal pľúc.
- Keď nákaza prenikne dolu skrz priedušnicu a priedušky až do pľúcnych mechúrikov, vo väčšine prípadov sa dostaví vážnejší priebeh choroby. Pokiaľ je nákaza príliš silná, imunitný systém začne ničiť okrem patogénov aj zdravé bunky.
Kto je najviac ohrozený a koho obchádza
- Štúdia z čínskeho Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb zistila, že pacienti starší ako 80 rokov mali 15-percentnú úmrtnosť. Štúdia sa zamerala na 44-tisíc potvrdených pacientov v Číne. Údaje naznačujú, že u pacientov vo veku 50 rokov bola miera úmrtnosti asi trikrát vyššia ako u pacientov vo veku 40 rokov.
- Pacienti, ktorí majú iné zdravotné problémy, tiež na koronavírus zomierajú častejšie ako zdraví ľudia. Podľa rovnakej čínskej štúdie bola u pacientov so srdcovým ochorením 10-percentná úmrtnosť. Miera úmrtnosti u pacientov, ktorí nehlásili žiadne predchádzajúce ochorenia, bola nižšia ako jedno percento.
- Zatiaľ sa nakazilo len málo detí. Tie sa oveľa častejšie nakazia inými typmi koronavírusu, napríklad tými, ktoré spôsobujú bežnú nádchu. Ich imunitný systém si preto môže vytvoriť protilátky, ktoré ich chránia pred týmto vírusom. Deti pod desať rokov sú podľa inej štúdie chorobe vystavené rovnako často ako dospelí, choroba sa u nich však vôbec neprejaví alebo majú veľmi mierne príznaky. Neznamená to však, že vírus nemôžu prenášať, alebo že im nehrozí vôbec žiadne riziko.
Liečba
- Zatiaľ neexistujú žiadne vakcíny, ktoré by ľuďom zabránili nakaziť sa vírusom, ale viacerí výrobcovia sa ich snažia vyvinúť.
- Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá uvádza 35 kandidátov, existuje niekoľko desiatok prebiehajúcich snáh o vývoj vakcíny.
- Výskum vykonáva široká škála spoločností, medzi ktoré patria giganti ako Johnson & Johnson a Sanofi, ako aj menšie biotechnologické spoločnosti a akademické výskumné laboratóriá.
- Niektoré vyvíjajú vakcíny od nuly, zatiaľ čo iné testujú existujúce lieky. Do konca roku 2020 pravdepodobne vstúpi do štádia testovania na ľuďoch najmenej sedem vakcín.
- Takisto naň nie je univerzálny liek, ale sľubné vyhliadky má niekoľko antivirotík účinných napríklad proti ebole či HIV.