Ak ste sa riadili odporúčaniami lekárov a v posledných týždňoch si vyšli na vzduch na rýchlejšiu prechádzku, zabehať si alebo jazdiť na bicykli, možno vás napadlo, akú za sebou zanechávate vo vzduchu stopu. Nešíria sa kvapôčky z dychu pri rýchlom pohybe inak ako normálne?
Odpoveďou neprekvapivo je, že áno. Pohyb ovplyvňuje rozptyl kvapôčok z nášho dychu, a to veľmi výrazne. To je aspoň výsledok modelu, ktorý zostavili odborníci z univerzít v belgickom Leuvene a holandskom Eindhovene. Píše o tom Technet.cz.
Než prejdeme k číslam, dovoľte niekoľko poznámok, ktoré vám umožnia výsledok jasnejšie interpretovať. Práca je dielom skupinky vedcov, z ktorých väčšina sa venuje aerodynamickému modelovaniu. Neexperimentovali s novým koronavírusom SARS-CoV-2 ani iným vírusom. Nezisťovali, či kvapôčky, ktoré modelujú, skutočne môžu obsahovať koronavírus.
Ide o prakticky orientovanú prácu, ktorá má dať čo najjednoduchšiu radu v situácii, keď je spoľahlivých informácií málo. Autori vyšli z extrémne zjednodušeného predpokladu: vírusy sa šíria malými kvapôčkami, ktoré okolo seba šírime, a tým je dobré sa vyhnúť.
Bezpečná vzdialenosť ako základ prevencie
Vo väčšine krajín je základnou ochranou vzdialenosť od ostatných ľudí. Vo väčšej časti sveta platí odporúčanie a niekde aj zákonné nariadenia, že ľudia by sa pokiaľ možno mali držať od seba na viac ako 1,5 metra.
Je to založené na pozorovaní, podľa ktorého sa väčšie kvapôčky z nášho dychu (veľmi zhruba povedané kvapôčky s rozmermi od desiatok mikrometrov vyššie) klesajú k zemi zhruba do vzdialenosti 1,5 metra od úst, z ktorých vzišli.
Autori modelovali výhradne pohyb kvapôčok s rozmermi 40 až 200 mikrometrov, ktoré sú považované za veľmi rizikové z hľadiska prenosu. Nie je to iste dokonalé riešenie, pretože pohyb rôzne veľkých kvapôčok vo vzduchu prebieha veľmi odlišne. Napríklad tie menšie (rádovo jednotky mikrometrov) vydržia vo vzduchu dlhšie, ale či a ako účinne sa nimi vírus šíri, je stále otázkou odborných debát.
Autori sa teda venujú otázke, či sa šíria kvapôčky "správnej veľkosti" pri pohybe inak. Výsledok je taký, ako by vám asi sedliacky rozum napovedal. Pri rýchlejšom pohybe sa kvapôčky z nášho dychu pohybujú ďalej, a to v úzkom páse, ktorý má zhruba šírku ramien športujúceho. Dlhý je niekoľko metrov až niekoľko desiatok metrov, záleží na rýchlosti pohybu.
Rolu hrá rýchlosť pohybu aj bočný vietor
Pri rýchlejšej chôdzi je podľa autorov pás za chodcom dlhý zhruba päť metrov. Pri behu rýchlosťou 15 kilometrov za hodinu je to zhruba 10 metrov. Pri jazde na bicykli rýchlosťou 30 km/h približne 20 metrov.
Ak by fúkal silný bočný vietor, mali by ste sa prispôsobiť situácii. Jednoducho povedané, nebuďte príliš blízko po vetre od ostatných. Dodajme tiež, že autori nemodelovali vplyv rúška alebo respirátora, pohyb s nimi však považujú za rozumné opatrenie.
Zopakujme na záver, že štúdia nutne neznamená, že bežci či cyklisti okolo seba chrlia vírus, kadiaľ sa pohybujú. Autori výslovne píšu, že z ich práce nevyplývajú žiadne epidemiologické závery. Nikdy tiež nebol žiadny prípad prenosu pri behu či jazde na bicykli.
Na druhú stranu, hypotéza je podložená aj niektorými meraniami (ako by ste asi čakali, s námahou rastie množstvo kvapôčok v dychu), a tak je podľa autorov lepšia radšej opatrnosť než naopak. Pohyb vonku je pritom trebné len ťažko. V odpovediach na otázky čitateľov vedci uvádza, že ho rozhodne odporúčajú.
Simulácia má pochopiteľne celý rad slabín, ktoré autori sami priznávajú. Nevieme stále dosť, aby sme mohli robiť definitívne závery. Berte to len ako veľmi opatrné odporúčanie, ktoré by mohlo všetkým, ktorí sa chcú aj počas pandémie pohybovať vonku, zjednodušiť rozhodovanie. Pár metrov rozstupu navyše nemôže uškodiť.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19