Je hodnotná a presvedčivá, pretože bola systematickou meta-analýzou celkom tridsiatich dvoch štúdií, ktoré zahŕňali vyše 1 700 ľudí s psychickými poruchami. Tí sa v rámci experimentov zúčastnili po dobu zhruba dvoch a pol mesiaci raz až dvakrát týždenne lekcií jogy, ktoré trvali od dvadsať do deväťdesiatich minút, uvádza portál Xman.cz.
A dochádzali na ten typ jogy, ktorá sa sústredí na asány a ktorej kritériá teda spĺňa väčšina lekcií jogy, ktoré sú v západnom svete dostupné. „Patrí medzi ne napríklad vyniasa, aštanga, lyengar, power joga,“ napovedá na serveri CNN autorka štúdie Jacinta Brinsley z Univerzity Južnej Austrálie.
Vedcov zaujímali dopady cvičenia na psychickú kondíciu účastníkov a účastníčok výskumu. Závery štúdie publikované v magazíne British Journal od Sports Medicine prezradili, že najhoršie si jóga poradila s depresiou vychádzajúcou z posttraumatickej stresovej poruchy, u nej neviedla k vôbec žiadnemu zlepšeniu psychického stavu. Nižšia účinnosť mala aj v prípade depresií spojených s alkoholizmom.
Naopak najvyššou účinnosťou sa odmenila mužom a ženám čeliacim bipolárnej poruche, úzkosti, schizofrénii a samotnému depresívnemu ochoreniu. A platilo pritom, že čím viac, častejšie sa joga praktizovala, tým intenzívnejšie pomáhala.
„Štúdia naznačuje, že čím viac jogu praktizujete, tým lepšie. Hoci nepoznáme presnú 'dávku', ktorú človek potrebuje, tí, ktorí si dali viac lekcií týždenne, vykázali väčšie zníženie depresívnych symptómov,“ komentovala výsledky štúdie Laurie Hylandová Robertsonová, šéfredaktorka magazínu Yoga Therapy Today. A autorka štúdie Jacinta Brinsley naznačuje mechanizmus, ktorým joga môže depresiu znižovať.
Spojené benefity
Cvičenie totiž zvyšuje obeh krvi do mozgu, najmä do oblastí, ako je amygdala a hipokampus, ktoré hrajú úlohu pri kontrole motivácie, nálady a našich reakcií na vonkajšie podnety.
„Vieme, že cvičenie dokáže účinne zlepšiť mentálne zdravie skrze rad procesov a elementov, jedným z nich sú endorfíny,“ vysvetľuje Brinsely s odkazom na hormón šťastia. Ďalším mechanizmom je vplyv jogového cvičenia na centrálny systém reakcií na stres, os hypotalamus-hypofýza-nadobličky, ale tiež jej prínos pre lepší spánok. A nakoniec tiež prospieva sociálnej interakcii, ktorú so sebou lekcie nesú.
Všeličo z benefitov ponúkajú aj iné formy aktivity, fyzické cvičenie, silové alebo kondičné, dychové techniky, meditácie, vrátane jej modernej a trendy verzie mindfulness. A aj tie v minulých výskumoch preukázali, že dokážu depresívne symptómy znížiť.
Preukázala to, ako dopĺňa server Medical News Today, napríklad meta-analytická štúdia Americkej psychologickej asociácie o mindfulness metóde, alebo práca z magazínu Journal of Psychiatric Research ohľadom fyzického cvičenia. Server Big Think však vo svetle poslednej štúdie poznamenáva, že tradičná joga zahŕňa a kombinuje všetky prvky, ktoré iné praktiky oddeľujú.
„Joga nie je len nejaká hippie vec. Veda dokazuje, že funguje,“ hovorí pre server Philly Voice profesor psychiatrie a neurológie z Bostonskej univerzity Chris Streeter. A dodáva: „Je dôležité mať cvičenia, ktoré môžete robiť každý deň, aby ste sa stali odolnejšími a uvoľnenejšími. Študenti jogy dokážu ten mechanizmus aktivovať, keď sú v strese a vrátiť sa do stavu uvoľnenia.“