"Naša štúdia skúmala otázku, prečo a ako ľudský mozog dospeje k viere, že Boh existuje," hovorí jeden z autorov štúdie Adam Green, ktorý sa zaoberá psychológiou a neurovedou na Georgetownskej univerzite. Portál iDNES.cz vysvetľuje, akú možnú odpoveď tím našiel.
Vychádza z toho, že naše vedomie nám poskytuje len zlomok dát, ktorým venuje mozog pozornosť, ako uvádza portáô Big Think. Mnoho mozgových procesov sa odohráva pod hladinou vedomia.
Informácie, podnety, signály čerpáme z okolitého prostredia a spracovávame ich podvedome vlastne neustále. Bez toho aby sme o tom vedeli. Bez toho by nám o tom naše vedomie povedalo.
K tým procesom, ktoré na povrch nášho vedomia nevystúpia, pritom patrí, napríklad okrem intuície, aj to, čo veda nazýva "pattern recognition", teda rozpoznávanie, schopnosť implicitného učenia sa, zručnosť pochopiť a predpovedať komplexné vzorce javov.
A vďaka zaujímavému pokusu autori štúdie došli k hypotéze, že práve ľudia, ktorých mozgy sú v podvedomom rozpoznávaní vzorcov v ich okolí dobré, môžu tie vzorce pripisovať ruke vyššej moci, ako uvádza Green na serveri ScienceDaily.
Vzorce, ktoré musia byť od Stvoriteľa
K myšlienke ich doviedol pokus s náboženskými a kultúrnymi komunitami takými vzdialenými, ako sú americkí kresťania a afganskí moslimovia. Americká časť vedeckého tímu mala k ruke 199 účastníkov prvej skupiny, kábulskí vedci 149 svojich nábožensky založených spoluobčanov.
Obe vzorky výskumníci vystavili rovnakému kognitívnemu testu. Skúške, ktorá je etablovaná pre meranie tej rozpoznávacej zručnosti, implicitného učenia sa vzorcov.
Účastníci a účastníčky sledovali sekvencie bodiek, ktoré sa objavovali a zase mizli na monitore. Ich úlohou bolo stlačiť tlačidlo, ktoré mala každá pozícia bodky priradené. Na znamenie, že ju zaznamenali. Nebola to ľahká úloha, bodky sa na obrazovke mihali rýchlo a nevyspytateľne.
Napriek tomu boli niektorí respondenti schopní stlačiť správne tlačidlo dokonca tesne predtým, než sa bodka vynorila. Bolo to preto, že ich mozog, pod úrovňou vedomia, vstrebal vzorec, ktorý sekvencie objavovania sa a miznutie bodiek riadil.
Ani tí najlepší však o existencii žiadneho vzorca, ktorým by sa bodky riadili, nevedeli. Neboli si ho vedomí, pretože ich mozog to k vedomiu neprepustil. Napriek tomu podľa tohto vzorca reagovali. Všetko sa v mozgu odohrávalo na implicitnej úrovni.
A ako to súvisí s vierou v Boha? Vedci sa domnievajú, že bytosť Stvoriteľa je vlastne produktom tohto implicitného chápania vzorcov. Je pokusom racionalizovať si ho. Náboženstvo môže byť produktom toho, že ľudia podvedome vidia vzorce - a vedome si ich vysvetľujú existenciou vyššej moci, ktorá ich vytvára.
Ľudia, ktorí sú silnejšie obdarení zručnosťou rozpoznávania vzorcov, majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú veriť v božstvo, cituje autormi server MindMetters. Majú vyššiu šancu, že ich viera v existenciu Boha, ktorý vytvára vzorce udalostí vesmíru, bude silnejšia, uvádza server Neuroscience News.
Ďalší z autorov Adam Weinberger to pre server PsyPost opisuje ešte inými slovami: "Ľudia, ktorí sú dobrí v implicitnom čiže nevedomom učení sa vzorcov v okolitom prostredí, môžu inklinovať k tomu, že tie vzorce pripisujú božskú intervenciu. Explicitná náboženská viera v Boha ako sila, ktorá zasahuje do sveta, tak vychádza z implicitných procesov, ktoré evolúcia oceňuje. "
Naprieč náboženstvami a kultúrami
Za najzaujímavejšie však považujú vedúci štúdie publikovanej v magazíne Nature Communications Zacher Warren fakt, že súvislosť medzi implicitným učením sa a vierou našiel výskum v oboch skúmaných spoločenstvách.
"Afganci a Američania sa môžu viac podobať ako líšiť, aspoň pokiaľ ide o isté kognitívne procesy, ktoré sa podieľajú na náboženskej viere a ktoré sa snažia dávať svetu okolo nás zmysel," uviedol Warren, "naše zistenia naznačujú vzrušujúce vhľady do povahy viery, bez ohľadu na jej konkrétnu podobu."
Ďalším aspektom, na ktorý ich práca poukázala, je význam detstva. Ak sa schopnosť implicitného učenia prejaví v útlom veku, je väčšia pravdepodobnosť, že človek bude dospievať k viere.
A to aj keby žil v rodine, ktorá nie je nábožensky založená. A naopak, ak sa dotknuté nastavenie mozgu v detstve nevyjaví, bude jeho náboženské založenie slabnúť, akokoľvek mohol byť vychovávaný v rodinnom prostredí veriacich.