Biblia svojich hrdinov – a hrdinky – nešetrí. Ani Sáru, pramatku vyvoleného národa, ani jej slúžku Hagar, ktorá tiež dostala svojich pár desiatok veršov slávy. Z ich zdanlivo osobnej kolízie sa stala dráma, v ktorej sa miešajú témy ako sloboda a otroctvo, počiatky monoteizmu, podstata manželstva a rodičovstva, zmysel dejín, židovsko-kresťansko-moslimský ekumenizmus i izraelsko-palestínsky konflikt.
Na začiatku bola rodinná kríza. Abrahám so Sárou odišli z rodnej Mezopotámie do Zasľúbenej zeme s vyhliadkou na vlastnú zem i početné potomstvo, lenže ani po desiatkach rokov nemajú syna a starnúca Sára si musí pripustiť, že svojmu manželovi už dieťa nedá.
Považuje to za svoju chybu, ale prichádza s riešením: „Vojdi k mojej otrokyni, azda budem mať syna z nej.“ Náhradnou matkou sa stala Sárina egyptská slúžka Hagar. „Abrahám Sárinu radu poslúchol.“
Vďaka nálezom mezopotámskych zákonníkov vieme, že náhradné materstvo nebolo neobvyklé. Táto inštitúcia však mala jasné pravidlá: neplodná žena sama vyberie náhradníčku, zvyčajne svoju slúžku, ktorá zostáva v podriadenom postavení, nestáva sa „druhou manželkou“ a jej biologické dieťa sa z právneho hľadiska stáva potomkom neplodnej ženy.
Slúžka má povinnosť svoju pani naďalej rešpektovať, ale nesmie byť predaná ani vyhnaná. Nič z toho sa však nesplní.
Hagar situáciu neustála a svoju „starú“ pani začala znevažovať. Azda dúfala, že ju nahradí. Ponížená Sára začala svoju slúžku trápiť, až napokon dosiahla, že bola aj s jej synom vypovedaná. Svojho „syna“ Sára za svojho nikdy neprijala.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.