„Slabá alebo nepatričná odpoveď. / Tlenie namiesto zápalu. Dutiny zaliate hlienom, tiene, žily, ložiská a sloje. / Ohňovzdorné. // Indukovať schopnosť obrany. / Posilniť, vylepšiť, nahradiť, ponúknuť novú: // Z neduživého vytvoriť funkčného, integrovateľného jedinca.“
Mária Ferenčuhová v zbierke Imunita zachytáva podstatu existencie zápalu básnicky, ale v zásade presne. Príjemný nie je nikomu a za žiadnych okolností, ale bez neho by sme neprežili.
Slovami lekárov: „Zápal, po latinsky inflammatio, je stereotypná obranná odpoveď organizmu, ktorú vyvoláva poškodenie alebo deštrukcia tkanív. Jeho cieľom je odstránenie škodliviny (baktéria, vírusy) a poškodeného tkaniva (zvyšky nekrotických buniek). Okrem toho sa pomocou zápalu zneškodňujú látky uvoľnené z rozpadnutých buniek a vykoná sa oprava poškodeného tkaniva,“ píšu František Ništiar a Peter Dombrovský z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
Pozrite si v našej galérii, ktoré potraviny obsahujú protizápalové látky, a ktoré potraviny naopak pôsobia prozápalovo:
Zápal sa však podobá ohňu. Kým má naše telo nad ním plnú moc, zničí vďaka nemu všetko, čo mu škodí. Keď tú moc stratí, začne zápal stravovať telo samotné. Ako dodávajú spomínaní lekári: „Mechanizmy, ktoré sa pri zápale uplatňujú, môžu vyústiť nielen do obranných, ale aj do samopoškodzujúcich dejov.“
A súčasná veda čoraz viac odhaľuje zápal ako viac či menej skrytého protagonistu aj pri diagnózach, s ktorými by nám ho nenapadlo spájať.
Zápal a rakovina
Rumor, tumor, calor, dolor. A do pätice functio laesa. Prvé štyri vonkajšie prejavy zápalu, teda začervenanie, opuch, teplo a bolesť, opísali už v starovekom Ríme lekári Celsus a Galenos.
V modernej dobe odborníci pridali do „zápalovej partie“ piaty: poškodenie funkčnosti. Keď si zadrieme do prsta triesku alebo rozbijeme koleno, ľahko si ich existenciu overíme voľným okom.
(Rovnako ako kocúr Tom či nemenovaný vlk z No, počkaj, ktorí si po huncútstvach Jerryho a zajaca každú chvíľu ubolene ofukovali obrovský červený pulzujúci palec.)
Môžeme pekne pozorovať, či zápal odchádza, alebo sa v horšom prípade rozrastá a musíme s ním telu pomôcť.
Ak však zápalové procesy prebiehajú v hlbinách nášho žalúdka, pečene či krčka maternice, nevidíme nič. Maximálne pocítime bolesť, aj to nie vždy. A neraz už neskoro.
Ak nás teda na zápal neupozorní CRP test či iný typ lekárskej diagnostiky, môžeme sa o jeho existencii dozvedieť až spätne. Po tom, čo chronický zápal prerastie do nádorového ochorenia.
Odpustite, že hneď takto na úvod prichádzame s ťažkými kalibrami, ale, žiaľ, platí, že ústredná téma nášho článku s viacerými druhmi rakoviny súvisí až príliš úzko.
„Chronický zápal, gastritída, je dokázaným predstupňom rakoviny žalúdka, ale tiež pečene, pažeráka, pľúc, prsníka či maternice,“ hovorí pre HN magazín Adela Penesová, lekárka a vedkyňa z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.
A začrieť možno ešte do temnejších vôd. Ako konštatuje Juraj Hegyi z Inštitútu klinickej a experimentálnej dermatovenerológie, „v kone...
Zostáva vám 85% na dočítanie.