Kedy sa základná potreba tela premení na diagnózu? A prečo k tomu vlastne dochádza?
Tridsaťročná Britka April Griffithová od detstva neje nič iné ako sendviče so syrom a čipsy. „Len čo sa pokúsim zjesť niečo iné, mám šialené panické stavy úzkosti,“ hovorí.
Ako uviedla pre server Mirror.co.uk, bojí sa, že čokoľvek iné by sa jej zaseklo v krku a začala sa tým dusiť. „Nepoznám štruktúru iných jedál a privádza ma do šialenstva, že by som iné potraviny mala strčiť do úst.“
Mladá žena, ktorá ako zázrakom donosila dve deti, sa snažila zmeniť svoje stravovacie návyky. Zatiaľ však veľmi nepomohli ani návštevy psychológa, ani skupinové terapie, dokonca to skúšala aj s hypnózou.
Po tej bola chvíľu schopná zjesť trošku suchej ryže, po nejakom čase sa však opäť vrátila do starých koľají. Jej telo takýmto jedálničkom trpí.
Okrem miernej nadváhy jej chýba mnoho potrebných vitamínov a minerálov. Supluje ich síce multivitamínovými sirupmi, no následky môžu byť vo vyššom veku závažné.
Menej šťastia mal jej nemenovaný spoluobčan. Dnes osemnásťročný chlapec od základnej školy nejedol nič iné, len vysmážané zemiakové hranolčeky a čipsy.
Pred štyrmi rokmi navštívil svojho všeobecného lekára s tým, že sa cíti unavený a chorý. Doktor mu pre nedostatok vitamínu B12 odporúčal vhodné doplnky stravy a najmä zlepšiť samotnú životosprávu.
Mladík však zvyky nezmenil, k hranolčekom len občas pridal plátok bieleho chleba alebo šunky, a keď ho vlani prijali na klinike v Bristole, špecialisti mohli už len konštatovať, že nevzratne prišiel o zrak.
Napriek tomu, že ho okamžite začali liečiť, okrem jemných zábleskov svetla na okrajoch viditeľného spektra už neuvidí nič.
„V jeho kostiach sa rapídne znížil obsah minerálov, čo je u chlapca v jeho veku naozaj šokujúce,“ povedala pre portál BBC doktorka Denize Atanová, ktorá ho ošetrovala. Samozrejme, oba spomenuté príklady sú extrémom vybočujúcim z normy.
No odborníci na výživu aj lekári či psychológovia sa zhodujú v tom, že náš vzťah k jedlu sa v posledných rokoch vyvíja nezdravým spôsobom.
Okrem rôznych intolerancií a alergií pribúda ľudí trpiacich poruchami príjmu potravy či najrôznejšími fóbiami a ďalšími animozitami.
Chuť v úzadí
Tak napríklad April Griffithová zo začiatku nášho článku trpí takzvanou cibofóbiou, teda panickou hrôzou z jedla, v kombinácii s dysfágiou, teda ťažkosťami s prehĺtaním.
Tie môžu byť sprievodným javom rôznych iných ochorení, v prípade April je však dôsledkom psychických problémov, ktoré ju nútia takmer akékoľvek jedlo vypľuť alebo vyvrátiť aj napriek tomu, že je fyzicky schopná ho prehltnúť.
Závislosť od jedla však môže mať rôzne podoby – od jeho úplného odmietania cez skrytý aj otvorený boj s potravinami až po nemožnosť ukojiť hlad či chute.
Napriek tomu, že toto spektrum je naozaj široké, spája ich niekoľko základných bodov naznačujúcich, že niečo nie je v poriadku.
Kedy teda zbystriť pozornosť? V prvom rade vtedy, ak vám myšlienky na jedlo vypĺňajú väčšinu dňa, nie ste schopní sa kvôli nim sústrediť na prácu, rodinu alebo koníčky.
Ďalším spoločným menovateľom je ťaživý pocit viny alebo hanby vždy, keď v súvislosti s jedlom zdanlivo zlyháte.
Samozrejme, ak si po lukulských hodoch spočívajúcich v niekoľkých klobáskach so štedrou prílohou a zaliatych v...
Zostáva vám 85% na dočítanie.