Štúdia, ktorú ste vydali v prestížnom časopise Nature Communications, hovorí o tom, že mikróby môžu pomáhať v liečbe i prevencii autoimunitných chorôb. To, že sú pre nás baktérie dôležité, vieme predsa už dlho v rámci takzvanej hygienickej hypotézy.
To áno, ale štúdie hovoria o tom, že potrebujeme byť vystavení baktériám. Ubehlo 31 rokov odvtedy, čo hypotézu prezentovali, a vznikla na základe pozorovania, že rodiny s viacerými deťmi menej trpia chorobami.
Majú menej alergií, ekzémov. Hypotéza vznikla bez hlbších spojitostí. Čím viac súrodencov máte, tým viac baktérií sa domov prinesie, o to väčšiemu počtu baktérií je človek vystavený, a tým sa predchádza najrôznejším ochoreniam, pretože si vybudujeme obranyschopnosť.
A v čom je teda problém, že podľa vás táto hypotéza neplatí?
Je pravda, že zhruba od päťdesiatych rokov stúpa počet alergických a autoimunitných ochorení. Veľmi to súvisí so zmenou nášho životného štýlu, napríklad s väčším užívaním antibiotík, vyššou hygienou v bytoch.
Všetko je povysávané, denne sa sprchujeme, umývame každé jedlo, zmenili sme jedálniček, používame málo rastlinnej vlákniny, často používame dezinfekciu, dýchame znečistený vzduch a tak ďalej.
Dezinfekcia telu prekáža?
Nadmerne áno, ale ide o to, že spoločne tieto zmeny priamo aj nepriamo zamedzujú nášmu vystavovaniu sa mikróbom a ich osídľovaniu nášho tela v čreve, na pokožke alebo v pľúcach.
Vedci však pr...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
