Podľa psychologičky Gabriely Kšiňanovej, ktorá pôsobí v centre RECETOX Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, môže byť nespavosť jedným z dlhodobých následkov covidu.
Podobne je to s pretrvávajúcou únavou a bolesťou hlavy, teda stavom, ktorý pripomína chronický únavový syndróm.
"Predpokladá sa, že postcovidová nespavosť a ďalšie neurologické následky sú spôsobené buď autoimunitnou reakciou alebo zápalovými procesmi, vyvolanými vírusom. V tomto smere sú teda druhotným následkom covidu, avšak nedostatočný spánok môže ochoreniu tiež predchádzať," upozorňuje doktorka Kšiňanová.
Psychologička vyzdvihuje úlohu melatonínu, teda hormónu, ktorý riadi spánkové procesy. V niekoľkých štúdiách sa totiž ukázalo, že užívanie melatonínu pôsobí ako prevencia proti nákaze covidom. U ľudí, ktorí ním ochoreli a užívali melatonín, mala choroba ľahší priebeh.
"Ochranné účinky melatonínu nie sú zrejme spôsobené hormónom samotným, ale vďaka zlepšeniu spánku v súvislosti s jeho užívaním,"...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.