Trápia vás kožné problémy? Máte problémy so sebanenávisťou. Trpíte žalúdočnými vredmi? Vyriešte si vnútornú zlobu.
Ak sa chcete zbaviť hemoroidov, posvieťte si na nespracovanú minulosť, v prípade alergií či astmy zas na vlastné pocity nebezpečenstva. Zvýšený cholesterol poukazuje na neuvoľnenú radosť a alzheimer zas na intenzívny pocit nespravodlivosti.
Zvýšili vám uvedené múdrosti tlak? Alebo vo vás predsa len cinkli na inú, jemnejšiu strunu? V oboch prípadoch ste tu správne.
Karikatúra – lebo práve ňou úvodné vety sú, v tomto prípade, samozrejme, psychosomatiky – je totiž čarovná v tom, že jav síce zveličí, ale nepoprie jeho podstatu.
Inými slovami: kožné problémy naozaj môžu byť dôsledkom negatívneho vzťahu k sebe samému. Vtip je v tom, že to neplatí vždy. A že prípadnú súvislosť musíte podpísať vy sami.
Lebo kým väčšina medicínskych odborov pristupuje k človeku ako k objektu, pri psychosomatike zohráva kľúčovú rolu práve subjektivita. To neznamená, že je menej platná. Akurát pracuje s inými metódami. A vyžaduje, aby ste boli nápomocní.
Neobjasnené choroby dominujú
Kým sa ponoríme do fascinujúcich tajov praxe, ujasnime si psychosomatiku najprv teoreticky. Ako vysvetlil psychiater Jozef Hašto pre odborný magazín Solen, tento termín sa používa vo viacerých významoch:
„Pôvodne na označenie ochorení, ktoré sa prejavujú telesnými symptómami, ale nenájde sa organická príčina ich vzniku, zato sa dajú identifikovať psychosociálne stresory a problém s ich spracúvaním ako etiologický faktor (snažiaci sa odstrániť príčiny choroby, pozn. red.)
Druhý význam sa týka postoja k chorému človeku, k diagnostike a liečbe pacienta ako biopsychosociálnej bytosti – napríklad zahŕňa aj problém zážitkového spracúvania organického ochorenia a jeho sociálnych dôsledkov.“
V neposlednom rade ide o samostatný vedný odbor, ktorý hľadá prvky a vzťahy medzi psychosomatickými a biologickými vplyvmi na človeka v zdraví aj v chorobe.
Psychosomatická medicína sa zaoberá otázkou, ako náš duševný stav pôsobí a prejavuje sa v oblasti rôznych somatických ochorení.
Ak teda vo vás ešte doteraz šarapatili pochybnosti, či predsa len nejde o šarlatánstvo, pokojne ich pusťte k vode.
„V medicíne je pri mnohých ochoreniach dokázateľná psychosomatická jednota, vzájomná determinácia vnútorných chorôb s psychologickými faktormi, a naopak, vplyv choroby na psychiku.
Mnohé výskumy poukázali na psychogénnu podmienenosť chorôb – pri žalúdočných vredoch, astme bronchiale, endokrinologických či metabolických poruchách atď.,“ píše sa napríklad na oficiálnom portáli Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Koniec koncov, psychosomatické ambulancie či kliniky nájdete aj na pôde Univerzitnej nemocnice Bratislava či Psychiatrickej nemocnice Phillipa Pinela v Pezinku.
A v skutočnosti by sa ich „uživilo“ omnoho viac. Ukazuje sa totiž, ako píše Jozef Hašto, „že len pri 15 až 20 percentách ťažkostí, kvôli ktorým prichádzajú pacienti do primárnej starostlivosti, sa dajú zistiť primárne organické príčiny. ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.