Parazitologička: Encefalitída sa prenáša okamžite po prisatí kliešťa

Čo konkrétne na kliešťoch skúmate?

My máme v rámci Parazitologického ústavu laboratórium, ktoré sa venuje výskumu molekulárnej ekológie vektorov. Pod slovom vektor rozumieme rôzne druhy hmyzu a článkonožcov, ktoré sú schopné prenášať rôzne patogénne organizmy.

Najviac sa zameriavame na výskum kliešťov, pretože sú významné z epidemiologického hľadiska, nakoľko prenášajú široké spektrum rôznych vírusov, baktérií, jednobunkovcov, ktoré sú schopné vyvolávať ochorenia tak u zvierat ako aj u ľudí.

Sledujeme aktivitu kliešťov na vegetácii v prostredí, zmeny ich aktivity a výskytu vplyvom globálnych a socio-ekonomických zmien a v súvislosti so zmenami vo využívaní krajiny. Študujeme, aké patogény prenášajú, následne študujeme ich genetickú variabilitu, čiže ideme aj viac do hĺbky.

Vo svete existujú rôzne druhy kliešťov. Ako by ste opísali tie, ktoré máme na Slovensku?

Na našom území sa vyskytuje sedem epidemiologicky významných druhov kliešťov, tie patria do troch rodov. Najbežnejší z nich je rod Ixodes a v rámci neho druh Ixodes ricinus, teda kliešť obyčajný, ktorý prenáša najširšie spektrum patogénov a z tohto hľadiska je pomerne nebezpečný pre človeka. Potom sú tu dva druhy v rámci rodu Dermacentor, v preklade pijak, a tri druhy z rodu Haemaphysalis.

Čím sa líšia od druhov, ktoré sú napríklad v Severnej Amerike. Sú také aktívne ako tam?

Každý kontinent má svoje špecifické druhy, ktoré sú prispôsobené konkrétnym podmienkam v danej oblasti. V rámci Stredomoria sa vyskytuje druh Rhipicephalus sanguineus sensu lato. Tento je tak isto epidemiologicky veľmi významný; často je k nám zanášaný po návrate z letných dovoleniek na zvieratách.

Napríklad druhy vyskytujúce sa v Afrike sú prispôsobené na drastickejšie životné podmienky prostredia a za hostiteľom vedia utekať, doslova ho naháňajú, aby sa dostali k zdroju krvi. Majú teda trochu inú biológiu a ekológiu. 

Druhy kliešťov, ktoré sa vyskytujú u nás, majú iné stratégie číhania na vegetácii, čakajú na svoju korisť a reagujú na zmeny v prostredí, zmenu oxidu uhličitého, zmeny vibrácií, otrasy a podobne a prichytia sa na hostiteľa, ktorý ide okolo.

V apríli sa tradične začína ich sezóna. Kde na nich môžu ľudia najčastejšie natrafiť, čo sa týka konkrétnych oblastí na Slovensku?

Ak sa bavíme o kliešťovi obyčajnom, ktorý je u nás najväčším strašiakom, jeho aktivita začína vtedy, ak sa teplota prostredia dostane na nejakých 4 až 5 stupňov niekoľko nocí za sebou. Obľubuje, lesy, lesné cestičky a ich okraje, opadané lístie, trávu. Veľmi často sa s nimi stretávame už aj v centrálnych parkoch v mestách.

Nedá sa povedať, či je viac kliešťov na západe, strede či východe Slovenska; vyskytujú sa všade tam, kde majú vhodné podmienky, ako je vlhkosť, podrast, pohyb hostiteľov. Hovorí sa, že výskyt kliešťa je mozaikovitý, v zmysle, že sa napríklad nevyskytuje na poliach, kde je pôda obrábaná, kosená. A takisto nie je tam, kde je pôda veľmi kyslá, napríklad v ihličnatých lesoch sa vyskytuje omnoho menej často ako napríklad v listnatých a zmiešaných lesoch.

Zaznamenali ste v posledných rokoch väčší výskyt nových druhov kliešťov na Slovensku?

Nové druhy tu zatiaľ nie sú, pretože v tomto prostredí nevedia dokončiť svoj vývinový cyklus. Hoci, po návrate z letných dovoleniek napríklad z oblastí mediteránu môžeme na domácich miláč...