Napríklad obézni pacienti s bipolárnou poruchou alebo schizofréniou majú častejšie závažnejší priebeh duševného ochorenia, väčšie riziko samovraždy a horšiu odpoveď na psychiatrickú medikáciu. Štúdia ešte pokračuje, prvé výsledky vedci zverejnili na začiatku júna, povedal hovorca NUDZ Jan Červenka.
Čo bolo prvé?
Staršie štúdie ukázali, že pacienti s obezitou a duševným ochorením majú významne častejšie výraznejšie zmeny mozgu než ľudia len s jednou z týchto porúch.
"Nebolo však jasné, čo je príčina a čo následok. Obezita môže poškodzovať mozog, alebo je tiež možné, že niektoré zmeny mozgu spôsobujú vyššie riziko obezity napríklad tým, že zvýšia impulzívnosť, zhoršia reguláciu príjmu potravy atď. Jedným zo spôsobov, ako zistiť, čo bolo prvé, či obezita, alebo zmeny na mozgu, je dlhodobo sledovať pacientov v takzvanej prospektívnej štúdii," opísal Tomáš Hájek, ktorý štúdiu viedol.
Súčasťou tímu boli aj vedci z kanadskej Dalhousie University a nemeckej Jene University Hospital. Pri štúdii pacientov odborníci vyšetrili na začiatku a potom znovu po zhruba jednom až dvoch rokoch.
Vplyv obezity merali vedci pomocou snímok z magnetickej rezonancie, prístup sa nazýva BrainAGE. "Iste ste niekedy skúšali odhadnúť vek ľudí z ich tváre. Urobili sme to isté, ale namiesto tváre sme vek odhadovali z MRI snímky mozgu. To samozrejme nie je niečo, čo dokáže človek. Použili sme snímky z magnetickej rezonancie cca 500 zdravých dobrovoľníkov a pomocou strojového učenia sme naučili počítač odhadovať vek mozgu s veľmi vysokou presnosťou," vysvetlil vedúci štúdie.
Psychóza starnutie mozgu nezrýchľovala
Potom vedci tento model aplikovali na snímky mozgu ľudí zapojených do štúdie, u každého počítač vygeneroval odhadovaný vek mozgu.
"Ak napríklad osoba A má BrainAGE +4, tak to znamená, že jej mozog vyzeral o štyri roky starší, než bol skutočný vek tohto človeka. Podobne ako asi nechcete, aby vaša tvár vyzerala staršie, než ste, tiež vyšší BrainAGE sme považovali za indikátor väčšieho poškodenia mozgu," doplnil Hájek.
Výsledky ukázali, že u ľudí s prvou epizódou psychózy vyzeral mozog v priemere o tri až štyri roky starší, než bol ich vek. Čím vyšší bol odhadnutý vek mozgu pacientov, tým mali viac príznakov aj horší priebeh choroby.
"Najviac nás ale zaujímalo, či dokážeme odhadnúť, u koho bude mozog v budúcnosti starnúť rýchlejšie. Ukázalo sa, že samotná psychóza starnutie mozgu nezrýchľovala, čo je pozitívne zistenie tak pre pacientov, ako aj pre lekára. Jediný faktor, ktorý bol spojený so zrýchleným starnutím mozgu, bol Body Mass Index, mierka obezity," upozornil vedúci. "Zrýchlené starnutie" mozgu vedci pozorovali u duševne chorých aj u ľudí bez tejto diagnózy.