Je všeobecne známe, že vírusy časom mutujú. Rizikovejšie sú mutácie podľa vedca Jana Pačesa v relácii Rozstrel kvôli svojmu rýchlemu šíreniu, nie kvôli horším dopadom na človeka.
Na vakcíny sa netreba upínať na sto percent
"Problém môže byť, keď je vírusu veľa a ľahšie preniká do tela, čo je vlastnosť napríklad mutácie delta. U neočkovaných ľudí to môže znamenať horšie priebehy," povedal.
"Tvorba mutácií je normálny stav. Možno je to pre niekoho strašiak, ale môžem uistiť, že to nie je nič dramatické. Rozdiely v správaní koronavírusu nie sú veľké," upokojoval v štúdiu vedec. Dodal, že výskyt mutácií znamená trebárs ťažšie trasovanie, ako vírus preskakoval medzi ľuďmi.
Okrem britskej mutácie alfa či indickej delty Pačes označil za závažnú juhoafrickú mutáciu beta. A to z toho dôvodu, že na ňu očkovanie nefunguje toľko ako na iné varianty. Upozornil však, že na vakcínu by sa ľudia každopádne nemali upínať ako na stopercentnú ochranu.
"V biológii to nie je tak, že akonáhle máte vakcínu, ste úplne chránení. Záleží na reakcii organizmu, vakcína prejavy len znižuje," vyjadril sa.
Doteraz podľa Pačesa vznikli tisíce mutácií koronavírusu, ktorých snahou je očkovanie obísť. "Keď nebude mať vírus vďaka očkovaniu priestor, tak nemôže mutovať. Preslávia sa len niektoré mutácie," povedal genetik.
Päťtisíc nakazených od jednej chorej
Riziko teraz predstavujú takzvaní superpacienti, ktorí majú z rôznych dôvodov predpoklady nakaziť veľké množstvo ľudí.
"V jednom prípade pacientka z Južnej Kórey nakazila 5 000 ľudí," opísal Pačes, ale zároveň upokojil, že pri dodržiavaní opatrení je napríklad vonku krajne nepravdepodobné, že človek niekoho nakazí.
Hoci Pačes verí v účinnosť vakcín už po prvej dávke a podporil by očkovanie detí pod 12 rokov, podľa svojich slov nie je zástancom povinného očkovania.
SARS-CoV-2 zmutoval v septembri roku 2020 vo Veľkej Británii, v takom prípade hovoria vedci o mutácii alfa, pôvodne označovanej za britskú mutáciu.
Jej najväčším nebezpečenstvom je vysoká miera nákazlivosti, šíri sa až o štyridsať percent rýchlejšie než pôvodný variant vírusu. Mutácia alfa sa do zvyšku Európy dostala na začiatku roka 2021.
Gamu môžete chytiť aj po prekonaní covidu
Juhoafrická mutácia, teraz označovaná ako mutácia beta, sa objavila na začiatku roka 2021 a teraz už sa rozšírila do celého sveta. Gama variant (brazílska mutácia) je vedcom známa odvtedy, odkedy ju detekovali v Tokiu u štyroch brazílskych turistov.
Gama mutácia je známa tým, že ju ľahko môžu chytiť ľudia, ktorí covid už prekonali. Tento variant zároveň obsahuje sadu ďalších mutácií.
Až o sto percent rýchlejšie než pôvodný vírus sa šíri mutácia delta, známa tiež ako indická mutácia. Neznamená to však, že spôsobuje vážnejší priebeh choroby.
V Indii si vyžiadala tisíce životov. Najnovšie vedci zaznamenali tiež mutáciu lambda, ktorá sa najviac šíri v Južnej Amerike.