Bolo to najtemnejšie obdobie ľudských dejín. Keď pred 75-tisíc rokmi došlo k erupcii supervulkánu Toba na ostrove Sumatra v Indonézii, ktorá na stovky rokov negatívne ovplyvnila počasie na Zemi, bolo ľudstvo na vymretie. V južnej Afrike prežívali posledné dve tisícky ľudí.
„Boli sme na samom pokraji vyhynutia,“ zhrnula paleontologička Meave Leakey, ktorá sa podieľala na výpočte populácie pár tisíc rokov po výbuchu supervulkánu.
Prežili len najsilnejší jedinci. Tí dali základ ľudstvu, ktoré postupne obsadilo všetku obývateľnú plochu. Z dvoch tisícoviek sme sa postupom času rozmnožili na takmer 8 miliárd.
Zatienili sme a hlavne si podmanili všetky ostatné živočíchy a rastliny, prevzali sme nadvládu nad planétou. Využívame ju, meníme a áno – priznajme si, že aj ničíme.
Podľa vedcov na Zemi teraz zostávajú už iba 3 percent ekosystémov nedotknutých ľudskou činnosťou.
Keď sme boli malí
Nie je dôležité náboženské vyznanie, politická príslušnosť ani farba pleti. Ľudia ako živočíšny druh premenili zemský povrch na nepoznanie. Z pôvodného zkomierajúceho centra civilizácie v južnej Afrike sa rozšírili do všetkých kútov sveta.
V posledných storočiach najmä vďaka priemyselnej revolúcii tempo obsadzovania skôr nedotknutých oblastí rastie. V tejto chvíli prakticky na Zemi neexistuje miestečko, kam by sa človek nemohol dostať.
Príbehy o premene prírody môže rozprávať každý z nás. Len si spomeňte, ako vyzeralo okolie vášho bydliska, keď ste boli malí, bez ohľadu na to, koľko máte dnes rokov.
Ako ďaleko bolo na najbližšiu lúku alebo do lesa. A čo tam je dnes? Pravdepodobne stavba, či už pôjde o nové miesto na bývanie, zábavu, alebo prácu.
Jeden z takýchto príbehov sa stal pred rokmi spúšťačom pre vznik unikátnej mapy ľudskej stopy na planéte. Stál za ňou Eric Sanderson.
„Bol ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.