„Bez smrti by sme nemali život,“ povedal BBC kanadský biológ a oceánograf Curtis A. Suttle. Smrťou myslel vírusy, výskumom ktorých ekologické role sa preslávil. Bez vírusov by totiž povrch našej planéty najskôr vyzeral inak, než vyzerá.
Vírusy sú bunkové parazity. Kdekto ich odmieta označovať za živé organizmy, na svoje množenie totiž potrebujú cudziu bunku. Základ vírusu tvorí relatívne krátky kus genetického kódu, ktorý býva ukrytý v jednoduchej schránke, označovanej ako vrecko.
Napríklad kapsida pôvodcu choroby covid-19 má priemer 60 – 140 nanometrov (miliardtín metra). Kód vo vnútri sa spustí, až keď vírus narazí na svojho hostiteľa a využíva jeho bunkovú mašinériu na tvorbu vlastných kópií. Keď ich vyrobí dosť, hostiteľská bunka praskne a uvoľnia sa z nej nové vírusy.
Biológovia doteraz objavili a popísali asi deväť tisíc druhov vírusov. Ich skutočné druhové bohatstvo je však najmenej o tri poriadky vyššie. Naše znalosti totiž pokrývajú najviac tie z nich, ktoré spôsobujú ľudské choroby, prípadne choroby iných pre nás dôležitých organizmov. Môžu to byť živočíchy aj rastliny.
Takých vírusov s priamym hospodárskym významom je však len nepatrný zlomok. „Keby ste to skúsili vyčísliť, ich počet by sa štatisticky blížil nule,“ vyhlásil Suttle. „Takmer všetky vírusy tam niekde vonku sú nepatogénne pre veci, ktoré nás zaujímajú.“
Desať na tridsiatu
Na vírusy sa dá naraziť vo všetkých pozemských ekosystémoch, doteraz najväčšie množstvo sa ich podarilo objaviť v morskej vode. V roku 2016 sa tím holandskej biologičky Coriny Brussaardovej pokúsil celkové množstvo vírusových častíc vo svetových oceánoch spočítať.
Došli k číslu 1030 alebo jednému kvintilionu. Americkí mikrobiológovia Mya Breitbartová a Forest Rohwer vyčíslili celkový počet vírusov na Zemi ako 1031. Oboje je veľa.
Napríklad v našej galaxii je rádovo 1011 až 1012 hviezd. Keďže galaxiou by v kozme mohlo byť tiež okolo 1011 až 1012, veľmi hrubý odhad celkového počtu hviezd vo vesmíre vychádza 1022 až 1024. Je to desaťmiliónkrát až miliardykrát menej ako vírusov na Zemi.
Počet vírusových častíc v jednom mililitri morskej vody sa môže pohybovať medzi jedným miliónom a stovkou miliárd, záleží na hĺbke a vzdialenosti od pobrežia.
Prevažná väčšina týchto vírusov napadá baktérie, preto sa im hovorí bakteriofágy (často len „fágy“) a pre živočíchy a rastliny sú neškodné.
Klasický fág pripomína zmenšeninu mesačného modulu z programu Apollo. Skladá sa z hlavy v tvare mnohostenu a teleskopického krku.
Na jeho spodnom konci nájdete ešte pristávacie nohy, alebo presnejšie bičíky. Na začiatku infekcie sa bakteriofág uchytí k stene napadnutej bunky a injekt...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.