Sme národ srdciarov. Nie však v pozitívnom zmysle slova, i keď ľudí, ktorí do svojho života, práce či koníčkov vkladajú celú bytosť a to pomyselné „srdce“, by sa u nás našlo tiež dosť. Hovoríme o tých, ktorým najvýkonnejší sval nášho tela nejakým spôsobom vypovedá službu. Alebo im minimálne spôsobuje problémy.
V ambulanciách kardiológov sa v roku 2022 vystriedalo vyše 720-tisíc pacientov. To je pri päťapolmiliónovom národe povážlivé číslo. Počet sledovaných osôb s kardiovaskulárnymi chorobami prepočítaný na 10 000 obyvateľov má dlhodobo stúpajúci trend. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bol najvyšší medziročný nárast počtu sledovaných osôb zaznamenaný pri chronickom zlyhávaní srdca, a to o 9,3 percenta.
Najvyšší nárast pri všetkých druhoch ťažkostí bol vo vekovej skupine nad 85 rokov, ale aj u detí a mladistvých do 25 rokov. Najčastejšie sa pritom Slováci liečili na hypertenzné choroby, ischemické choroby srdca a poruchy srdcového rytmu. K tomu treba prirátať tiež značnú skupinu tých, ktorí z rôznych dôvodov ešte netušia, že by kardiológa vyhľadať mali. Ročne na kardiovaskulárne ochorenia zomrie okolo 25-tisíc Slovákov, takže ide o najčastejšiu príčinu úmrtia.
Toľko zopár suchých faktov a čísel na úvod. Napriek ich hrozivosti však prípadov stále pribúda. Čím to je? Popredný český kardiológ to pred časom zhrnul pre magazín Víkend DNES nasledovne: „Ľudia poznajú rizikové faktory, vedia, že sú to fajčenie, absencia pohybu, prejedanie, napriek tomu je im to jedno. Žijú si ďalej svoj pohodlný život a nijako to ani neskrývajú.“
Spomína tiež príklad známeho, ktorý mu s nadšením povie, že každý rok v máji začne grilovať a robí to denne až do posledného septembra. „Na to sa dá povedať len to, že by možno stačilo grilovať dvakrát týždenne a denne sa poriadne hýbať, ale viem, že je to márne. Ľudia sú v podstate pohodlní,“ zamýšľa sa.
A pridáva ďalší postreh: „Ak nemáte smolu, že sa narodíte ako pacient s vysokou hladinou cholesterolu, tak máte skoro všetky tromfy v ruke sami. Najväčšie rizikové faktory – fajčenie a sedavý spôsob života – sú len na vás.“
Už päť minút môže prospieť
Tu by sme mohli rovno skončiť a vyhlásiť, že komu niet rady, tomu skrátka niet pomoci. Ale táto ľahostajnosť má i druhú, tretiu a ďalšie stránky veci. Ak opomenieme, že výrazne zvyšuje počty odvrátiteľných úmrtí, tak tiež zaťažuje nás všetkých.
Či už v podobe značných financií, ktoré sa z verejného poistenia nalievajú do liečby kardiakov (vrátane operácií, hospitalizácií a podobne) a ktoré by sa dali účinne využiť trebárs na ochorenia, ktorým sa nedá predchádzať. Ale aj v ujme, ktorú infarkt či cievna mozgová príhoda znamená nielen pre pacienta, no i pre jeho rodinu a blízke okolie.
Navyše príklady z Európy naznačujú, že to nemusí byť nezvratný trend: v Dánsku klesol počet úmrtí súvisiacich so srdcom natoľko, že ich v celkovom rebríčku preskočili tie na onkologické ochorenia. Samozrejme, takéto pokroky sa nedajú docieliť bez systémových opatrení zo strany štátu.
My sa však skúsme pozrieť do vlastných súkromných útrob. Nebudeme moralizovať. Ale možno vás najnovšie zistenia z výskumných laboratórií či univerzitných nemocníc presvedčia, že to nie je márne ani zbytočné. Pretože mo...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.