Svet čelí masovému úhynu druhov, medzi nimi aj rastlinných. Týka sa to aj územia Slovenska?
Rastliny vymierajú aj na Slovensku, trend ich vymierania je však zatiaľ stabilný, ak to tak možno povedať. Napríklad v roku 1993 bolo na Slovensku vyhynutých či pravdepodobne vyhynutých 31 druhov cievnatých rastlín, v roku 2001 to bolo 74 druhov a v roku 2015 bolo takto evidovaných 83 druhov. Masové vymieranie rastlín sa teda nášho územia zatiaľ netýka.
Zatiaľ sme vo fáze, keď nám ubúdajú populácie pôvodných druhov a v populáciách, ktoré zostávajú, zase ubúdajú jedince a znižuje sa u nich genetická diverzita, čo je rôznorodosť alel, resp. génov. Takéto populácie sú potom náchylnejšie na vymretie, keď dôjde k nečakaným javom, buď klimatického charakteru, napr. suchá, mrazy, alebo premnožením škodcov, šírením inváznych rastlín a podobne. Až potom nastáva posledný krok, že vyhynie druh na určitom území.
Vymieranie sa neprejaví hneď aj z metodických dôvodov. Aby sme druh vyhlásili na Slovensku za pravdepodobne vyhynutý, nemôže byť nájdený 21 až 50 rokov, a aby sme nejaký druh vyhlásili u nás za vyhynutý, nemôže byť pozorovaný viac ako 50 rokov. Čiže aj keby sme v tomto roku zistili, že na Slovensku vyhynula posledná známa rastlina nejakého druhu napríklad vykopaním jedinca, musíme sledovať jeho výskyt u nás ešte 50 rokov, aby sme druh vyhlásili za vyhynutý. Inými slovami, vymieranie, ktoré sa deje v týchto rokoch, budú do štatistík dávať až naše deti.
Aké druhy rastlín tomu problému čelia u nás?
K tým najohrozenejším patria najmä prirodzene vzácne druhy, ktoré vyžadujú súhru rôznych špeciálnych podmienok a aj doposiaľ sa u nás vyskytovali len na zopár lokalitách. Ohrozené sú taktiež chladnomilné, respektíve vysokohorské druhy, ktoré keď berieme do úvahy zmeny klímy, sa musia sťahovať do severnejších oblastí, respektíve vyšších polôh.
Najrizikovejšie je to pre druhy, ktoré sú už v súčasnosti len na severe Slovenska, alebo na najvyšších vrcholoch pohorí, napríklad sa vyskytujú len na hrebeni Veľkej Fatry alebo Nízkych Tatier. Tam už nie sú žiadne vyššie pásma, do ktorých by sa mohli posunúť.
Jedine vo Vysokých Tatrách máme také vysokohorské druhy, ktoré sa teoreticky môžu posunúť aj vyššie. V súčasnosti sú tu cievnaté rastliny rozšírené zhruba do výšky 2 300 metrov, kde sa končí alpínske pásmo a veľmi zriedkavo sa môžu nachádzať aj vyššie, v subniválnom pásme. Tam je síce ešte priestor na posunutie ich výskytu vyššie, ten ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.