Prečo sa motýľom na svete nedarí?

Sú citlivé na prostredie, v ktorom žijú, veľa druhov patrí medzi takzvané bioindikátory, ktoré ukazujú, ako krajina a príroda funguje. Mnoho druhov je ohrozených vyhynutím, niektoré už dokonca nenávratne vyhynuli.

Po chrobákoch sú motýle druhý najrozšírenejší rad hmyzu, sajú nektár, pomáhajú s opeľovaním rastlín a v neposlednom rade sú veľmi krásne. V čom sú ešte užitočné?

Hmyz je všeobecne základným stavebným kameňom biodiverzity, na ktorom všetko stojí. Týka sa to nielen opeľovania, ale napríklad aj regulácie hmyzu samotného. Nebyť rôznych hmyzích predátorov, premnožilo by sa niekoľko málo druhov hmyzu vrátane tých, čo človek nemá veľmi rád, ako sú napríklad komáre a muchy. A práve vďaka armáde hmyzích predátorov je medzi nimi aká-taká rovnováha. Na túto funkciu hmyzu sa však dosť zabúda. Hmyz je zároveň, vrátane motýľov, dôležitou zložkou potravy mnohých ďalších druhov živočíchov, od jašteričiek a žiab po netopiere, vtáky, ježkov... Ak nebude hmyz v rovnováhe, prestane v krajine fungovať aj biodiverzita, a tým skolabujú aj rôzne ekosystémové služby – napríklad takzvané rozkladače, ktoré sa podieľajú na likvidácii mŕtvych tiel a odumierajúcich látok, ktoré by sa bez nich dostali do pôdy.

Keď sa nedarí motýľom, znamená to, že sa nedarí ani niektorým iným druhom hmyzu?

Bezstavovcov je asi 30-tisíc druhov a málokto sa v nich vyzná. Ani entomológ rozhodne nepozná všetky druhy, čo u nás žijú, niektorí sú napríklad špecialisti len na určité čeľade. A tak sa nám zle skladá celý obraz o tom, čo sa s bezstavovcami v našej prírode vlastne deje. A na motýľoch to krásne vidíme, pretože tým, že sú dosť preskúmané, nám okamžite ukazujú, čo sa s prírodou celkovo deje. Ak sa teda niekde zrúti populácia motýľov, je dosť pravdepodobné, že sa v tej lokalite zrútilo aj všetko ostatné. A naopak. Tam, kde sa darí motýľom, darí sa aj celej krajine, ktorá je potom pripravenejšia na klimatické zmeny a môže poskytnúť i lepšie prostredie človeku.