Jesenný posun času a jeho následky. Prečo po týždni môžeme zistiť, že vlastne spíme o hodinu menej a nie viac?

S príchodom jesene sa okrem chladnejšieho počasia a farebného lístia prišla aj zmena času z letného na zimný. Pre mnohých ľudí pritom ide o nepríjemnú zmenu. Jesenný posun času totiž síce znamená o hodinu dlhší ranný spánok, no po týždni môžeme zistiť, že chodíme do postele o hodinu neskôr, ale ráno nás naše biologické hodiny prebúdzajú „po starom”, a teda v skutočnosti spíme o hodinu kratšie. Narušenie denného biorytmu negatívne vplýva na ľudský organizmus, pričom najcitlivejšie naň reagujú deti, starší ľudia a osoby s určitými zdravotnými problémami.

Akou vážnou sa môže stať sezónna depresia a prečo sa nemusí týkať len jesene a zimy

Ako funguje náš vnútorný čas?

Odborne sa našim biologickým hodinám hovorí cirkadiánny rytmus alebo cyklus či biorytmus. Každý z nás má tzv. vnútorné biologické hodiny, ktoré riadia naše cirkadiánne rytmy – spánok, vstávanie, bdenie, stravovanie, čas ostražitosti, oddych, útlm a ďalšie procesy.

„Striedanie tmy a svetla má za následok príchod únavy či bdelosti a v približne rovnakých časoch bývame hladní alebo pripravení na oddych. Na tieto zmeny je priamo či nepriamo naviazaných množstvo ďalších procesov, napríklad regulácia telesnej teploty, trávenie a spánkové cykly. Zmeny v biologických hodinách môžu ovplyvniť aj hormonálne hladiny, napríklad kortizol a melatonín, ktoré sú zodpovedné za reguláciu stresu a spánku,“ vysvetľ...