Spánok ako zrkadlo tela. Odborník prezrádza, ako z neho vyčítať choroby

Mení sa časom pohľad na spánok a jeho previazanosť s rôznymi chorobami?

Predovšetkým je potrebné pozerať sa na spánok nie ako na koniec starého dňa, ale, naopak, ako na začiatok nového. Kedysi ľudia spánok brali ako niečo, čo prichádza samo a je normálne. Ich zdrojom svetla bola večer sviečka, takže chodili spať so zotmením a ráno sa prebúdzali so svitaním. Navyše odchádzali spať po celodennej fyzickej aktivite a mali spánok oveľa pokojnejší. To už dnes nie je. Súčasný svet prináša hlavne psychické prepätie.

… a teda stres.

Žijeme v hektickej dobe. Spánok slúži na regeneráciu nielen fyzických a duševných síl, ale je dôležitý aj na kognitívne, teda poznávacie funkcie v mozgu, na zapamätávanie si, na celý rad metabolických dejov a podobne. A ak bude spánok akýmkoľvek spôsobom narušený a v noci si neodpočinieme a telo sa nezregeneruje, nebudeme schopní na druhý deň plnohodnotne fungovať. Navyše to zanecháva negatívne následky na zdraví. Od kardiovaskulárnych ťažkostí cez metabolické poruchy, obezitu až po problémy s duševným zdravím, s trávením či s imunitným systémom.

Čo všetko je príčinou nekvalitného spánku?

K tomu, že sme neodpočinutí a unavení, vedú najmä poruchy dýchania v spánku. Tie sú jednou z najčastejších príčin nekvalitného spánku. Ale môže ísť aj o iné poruchy, ako je napríklad parasomnia (skupina abnormálnych stavov, o. i. nočné mory alebo námesačnosť, pozn. red.).

Spánok môže byť rušený aj periodickými pohybmi dolných končatín (syndróm nepokojných nôh je neurologické ochorenie, s ktorým sa stretne asi 10 percent ľudí – viac ženy a starší ľudia; človek cíti nutkavé napätie či mravčenie v dolných končatinách, čo ho núti nohami počas zaspávania i spánku neustále hýbať, pozn. red.) či vplyvmi z vonkajšieho okolia.

Dĺžka spánku môže byť ovplyvnená oddialeným nástupom spánku alebo, naopak, skorým prebúdzaním. Nezdravý je však aj nadmerne predĺžený spánok. Tých príčin porúch spánku je jednoducho veľké množstvo a mali by sme sa problémom so spánkom venovať oveľa viac, predsa len ide o tretinu nášho života.

Skutočne sú ľudia rozdelení na sovy a škovránky?

Áno. Aj v spánkovom laboratóriu máme pacientov, ktorí čakajú až do polnoci na svoj pravidelný interval. A potom dlhšie spia, zatiaľ čo škovránky vstávajú oveľa skôr. Je to dané geneticky, ale človek to dokáže v priebehu svojho života pozmeniť. Hneď ako sa však spánok skracuje na dĺžku štyroch až piatich hodín, už to môže byť nebezpečné. Ľudia potom mávajú často vysoký krvný tlak a častejšie trebárs akútny infarkt myokardu.

Koľko hodín denne by mal teda človek spať?

Minimálna dĺžka spánku sa udáva šesť až sedem hodín. Spánok dlhší ako deväť až desať hodín však už tiež nie je zdravý a ľudia, ktorí takto dlhodobo spia, môžu mať napríklad kardiovaskulárne komplikácie podobné ako tí, čo spia príliš málo.

Okrem dĺžky a kvality spánku hrá veľkú rolu asi aj jeho pravidelnosť...

Áno. A ako sa snažíme, aby vo všetkých podnikoch išli prevádzky čo najdlhšie, pribúda zamestnancov, ktorí fungujú na zmeny. Lenže sa ukazuje, že takýto systém je pre naše zdravie tiež veľmi rizikový. Najmä pre kardiovaskulárny systém.

Nedostatok...