Odbor syntetickej biológie si za posledných niekoľko desaťročí pripísal na svoje konto celý rad prelomových počinov. Vedci napríklad vytvorili organizmy s cielene designovanou a laboratórne syntetizovanou dedičnou informáciou. Syntetická biológia prináša aj objavy uplatniteľné v praxi, napríklad biotechnologickú výrobu lieku artemisininu.
Produkcia tohto vysoko účinného antimalarika tradičnou výrobou z rastlinnej hmoty paliny ročnej (Artemisia annua) nestačila kryť dopyt a postihovali ju citeľné výpadky. Výskum na tomto poli je prísľubom aj pre vznik nových materiálov, ako je napríklad umelé vlákno pavúkov, ktoré disponuje fantastickými mechanickými vlastnosťami.
Syntetická biológia je odbor s úžasnou perspektívou. Niektoré smery výskumu na tomto poli však vedcov znepokojujú a pred niektorými priamo varujú. Patria k nim aj „zrkadlové baktérie“. Tridsaťosem popredných odborníkov zverejnilo vo vedeckom časopise Science výzvu „Confronting risks of mirror life“. O čo autorom, medzi ktorými je laureát Nobelovej ceny za chémiu Jack Szostak, priekopník čítania ľudského genómu Craig Venter alebo fenomenálny biotechnológ George Church, vlastne ide a pred čím varujú?
Zrkadlový svet molekúl
So zákernosťou zrkadlového sveta sa na vlastnej koži presvedčí každý, kto sa pokúša navliecť ľavú rukavicu na pravú ruku. Ľavá a pravá rukavice sú rovnaké, len zrkadlovo prevrátené, ale zameniť ich nemožno. Podobne zrkadlovo prevrátené sú aj početné molekuly. Odborne sa toto zrkadlové usporiadanie nazýva chiralita a molekuly, ktoré sú svojím zrkadlovým obrazom, sa označujú ako stereoizoméry.
Medzi zrkadlové molekuly patria aj základné stavebné kamene látok, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v životných p...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.