Ťažko by sme hľadali v ľudskom tele miesto, ktoré bolo ušetrené vpádu mikroskopických častíc plastov. Pochádzajú nielen z plastových obalov a nádob, ale aj z oblečenia zo syntetických vlákien, z opotrebovaných pneumatík a mnohých ďalších zdrojov. Mikroplasty (častice s veľkosťou od piatich milimetrov do jedného mikrometra) a nanoplasty (častice menšie ako jeden mikrometer) nájdeme v krvi, spermiách, materskom mlieku a v orgánoch tela vrátane placenty. Vo veľkých množstvách prechádzajú tráviacim traktom, pretože ich konzumujeme s potravou a pijeme v nápojoch. Mikroskopické častice plastov máme aj v pľúcach, pretože ich vdychujeme so vzduchom.
Mozog sa zdal poslednou oázou bez plastového znečistenia, pretože je od organizmu do značnej miery izolovaný. Steny ciev zásobujúcich krvou mozog sú nepriestupné aj pre rad väčších molekúl. Táto takzvaná hematoencefalická bariéra chráni nervové bunky pred prienikom škodlivín z krvi. Zdalo sa, že stoja mikroplastom a nanoplastom v ceste ako nepriestupná hrádza. Hneď niekoľko vedeckých publikácií nás teraz o túto ilúziu priprav...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.