Byť mužom je skvelé. Oproti ženám ho život vyjde lacnejšie: výrobky určené pre mužov stoja menej ako rovnaký tovar ponúkaný ženám, hoci verzia pre nežné pohlavie býva len zafarbená ružovo.
Muži majú navyše obvykle vyššie mzdy, v kine, divadle alebo na iných akciách nemusia čakať v rade na záchod a ich mozog funguje ako dôkladne naolejovaný stroj na riešenie problémov. Emócie ho neovplyvňujú, vyzná sa v mapách, dokáže sa zbaliť na dovolenku v priebehu niekoľkých minút, má vždy čo na seba. A za to všetko vďačí jednému zo svojich chromozómov.
Ľudia majú týchto mikroskopických knižníc, do ktorých je organizovaná DNA, dvadsaťtri párov. Jeden z nich je vyhradený pre chromozómy pohlavné. Ženy majú kombináciu XX, muži XY (z tohto pravidla sú aj zaujímavé výnimky, tie však dnes nechajme bokom).
Mužský chromozóm Y obsahuje len necelé dve percentá všetkej DNA, uloženej v našich bunkách, sídlia na ňom iba približne dve stovky génov, pričom sa ich používa len štyridsať až sedemdesiat. Ten najdôležitejší z nich sa volá SRY, usmerňuje vývoj embrya smerom k mužskému pohlaviu; ľudské zárodky totiž v základnom nastavení vznikajú všetky ako ženy.
Ďalšou funkciou chromozómu Y je starať sa o produkciu spermií, avšak procesov potrebných na udržanie ľudského tela pri živote sa inak príliš nezúčastňuje. Teda aspoň to tak dlho vyzeralo, uvádzajú Lidovky.cz.
Rozdiel päť a pol roka
V poslednej dobe sa pohľad na chromozóm Y mení. Už od roku 1963 sa vie, že občas v niektorých bunkách mužského tela chýba. Lekári ani genetici to doteraz nepovažovali za problém - veď prečo, keď chromozóm Y obsahuje len minimum génov a robí minimum vecí? Lenže výsledky nových výskumov z poslednej doby začínajú hovoriť inak.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
