Chronická gastritída, ulcerózna kolitída, diabetes I. typu, Crohnova choroba, skleróza multiplex, psoriáza, vitiligo, celiakia... Medicína v súčasnosti rozpoznáva viac než osemdesiat autoimunitných ochorení. Čiže ochorení, ktorých príčinou je boj organizmu proti sebe samému. Ich počet, ako aj množstvo tých, ktorí nimi trpia, neustále stúpa. Zároveň platí, že ich odhalenie nie je práve jednoduché. Nuž, znepokojivé. No našťastie i vedecky podnetné.
Pozoruhodná mocnosť
Články na tému imunita patria podľa štatistík k najvyhľadávanejším. Podľa termínu, ktorý v najvšeobecnejšom význame slova znamená odolnosť, získala názov aj azda najúspešnejšia slovenská básnická zbierka 21. storočia. Jej autorka Mária Ferenčuhová v nej zachytáva chradnutie i vzopätie ľudského organizmu zoči-voči chorobe. „Telo sa zatiaľ vytrvalo obnovuje,/vstrebáva zažité,/to ružové a čisté/prichádza zvnútra, zhora,“ znie časť jednej z básní.
Imunita je fascinujúca mocnosť: komplexná, nenahraditeľná, dominantná vo výbere životného partnera. S tým druhým si totiž podľa vedeckých výskumov voniame práve vtedy, ak sa vhodne dopĺňajú naše imunitné systémy. Zároveň platí, že každá patológia má korene v poruche imunity.
Po zdroji jej problému sa pritom nepátra ľahko, pretože podobne ako nervový systém sídli „v celom“ tele. Jej mozgom je kostná dreň, v ktorej vznikajú imunitné bunky a týmus (orgán v tvare pyramídy, uložený priamo pod hrudnou kosťou), kde dozrievajú. Lymfatické orgány a slizničný systém s rozlohou takmer tristo štvorcových metrov – to sú zas „periférne nervy“ imunity. Úplne mimoriadne postavenie v našom obrannom systéme zastávajú – ako vysvetľuje pre MF DNES profesorka imunológie Jiřina Bartůňková – takzvané polymorfonukleárne leukocyty.
Ak sa objaví vážny dôvod, konajú okamžite a bez toho, aby o tom oboznámili ostatných spoluhráčov. Mimochodom, iba pomerne nedávno sa zistilo, že imunitné bunky sa nachádzajú aj v nádoroch a vedci momentálne pátrajú po tom, ako ich využiť na liečbu rakoviny.
Imunoterapeutické prístupy na poli onkologickej diagnostiky i liečby vôbec patria k medicínskym hitom posledných rokov, ako pre Lidové noviny podotýka aj molekulárny imunológ Václav Hořejší. Pozoruhodným, hoci už pomerne známym rysom imunity je aj to, že nie je genderovo vyvážená. Teda – ako sa to vezme.
„Ženy, obzvlášť v plodnom veku, v priemere výrazne lepšie odpovedajú na očkovanie a zvládajú infekčné choroby (po prechode sa tento rozdiel stiera),“ píše molekulárny biológ. „Nežiaducim dôsledkom tejto väčšej sily ženskej imuni...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.