Často si predstavujeme domy a hotely ako bezpečné a predvídateľné priestory. No keď vstúpite do chodby, ktorá sa tiahne ďalej, než dokážu vaše oči zaostriť, váš pulz sa zrýchli skôr, ako si vôbec uvedomíte prečo.
Vedci tvrdia, že tieto pocity nie sú poverou, ale nesprávnym vnímaním okolia mozgom. Odborníci odhaľujú, ako môže architektúra – prostredníctvom stien, svetla a zvuku – oklamať naše zmysly a premeniť známe miesta na niečo strašidelne neznáme.
Ako náš mozog skúma priestor
Keď vstúpite do nového priestoru, vzduch sa zmení, svetlo sa zmení a na chvíľu sa vaše telo zastaví, keď vstúpite do budovy, ktorú ste nikdy predtým nenavštívili.
Je to preto, že „mozog takmer okamžite začne vytvárať vnútornú „mapu“ priestoru, ktorá poskytuje informácie o priestorovej štruktúre a rozložení priestoru,“ uviedla pre National Geographic Lisa Giocomová, profesorka neurobiológie na Lekárskej fakulte Stanfordskej univerzity, a poznamenáva, ako nám steny, rohy a významné orientačné body pomáhajú orientovať sa.
Akonáhle sa táto vnútorná mapa vytvorí, mozog ju prekryje významom čerpaným z pamäti a skúseností. Napríklad rozpoznanie budovy ako reštaurácie prináša očakávania o tom, kde si objednať alebo vyzdvihnúť jedlo.
„Túto mapu mozog používa nielen na to, aby vedel, kde sa momentálne nachádzame, ale aj kam sa môžeme v budúcnosti v rámci tohto priestoru dostať,“ hovorí Giocomová.
Toto neustále úsilie predpovedať, čo bude nasledovať, známe ako prediktívne spracovanie, nám pomáha cítiť sa bezpečne. Ale keď priestor tieto očakávania narúša, systém zlyháva a náš pocit bezpečia sa otriasa.
Naše mozgy sú jemne naladené na to, aby si všimli známky rozkladu. V starých hoteloch, panských sídlach alebo opustených halách signalizujú jemné zmyslové signály – pachy hniloby, plesne alebo prachu – biologický rozklad.
„Naznačujú nám priestory nevhodné na bývanie,“ hovorí Beth Taukeová, ...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.