Prinesú pozostatky dávneho masakru odpoveď na dlhoročnú záhadu?ILUSTRAČNÉ FOTO: Serena Koi/Pexels

Krvavé rituály, posekané hlavy. Nálezy dokazujú bezdôvodné vraždenie našich predkov

Archeológovia dlho verili, že pravekí poľnohospodári žili v pokoji a mieri. Tieto idylické predstavy o holubičom úsvite ľudstva sa už rozplynuli.
Hrozné dôkazy masovo páchaných ukrutností našich dávnych predkov nás upozorňujú, že beštia bola v človeku vždy.
A niekedy sa prejavovala naozaj krvavo, uvádzajú Lidovky.cz.

Kostry bezmála stovky nebožtíkov ktosi nahádzal do hromadného hrobu bez najmenšieho rešpektu. Niekde ležia dve aj tri telá na sebe. S výnimkou kostry jedného dieťaťa všetkým ostatným chýba hlava. A to zoznam obetí nie je zďaleka konečný.

Od roku 2021 odkrývajú nemeckí a slovenskí archeológovia neďaleko slovenských Vrábeľ nové a nové ľudské pozostatky. Každú sezónu sú presvedčení, že čoskoro narazia na koniec masového hrobu, ktorý už narástol do dĺžky 45 metrov.

Stále však odkrývajú ďalšie a ďalšie kostry. Prinesú pozostatky dávneho masakru odpoveď na dlhoročnú záhadu? Odhalia vedci, čo sa stalo s prvými pravekými poľnohospodármi v strednej Európe?

Čo o nich vieme? Boli to potomkovia ľudí, ktorí pred 11 000 rokmi v horách Anatólie domestikovali prvé poľnohospodárske plodiny a hospodárske zvieratá. Pestovali primitívnu pšenicu jednozrnku, chovali dobytok, ošípané, ovce a kozy.

Sex a rodina našich prapredkov: Ako sa z háremov evolúciou sformovala monogamia a dnešné partnerské vzťahy

Netrpeli núdzou a ich populácia sa rýchlo rozrastala. Vyhľadávali nížiny s úrodnými sprašovými pôdami a niekedy pred 7 500 rokmi sa dostali do Karpatskej kotliny na území dnešného Maďarska. Odtiaľ prenikali ďalej na západ.

Obsadili 1 500 kilometrov dlhý pás úrodných pôd s celkovou plochou 700 000 kilometrov štvorcových, ktorý siahal od Dnepra na východe až k Rýnu na západe. Jedno z najvýznamnejších sídiel z tejto doby sa nachádzalo v českých Bylanoch.

Prví stredoeurópski poľnohospodári vyrábali keramiku s typickým čiarovým vzorom, vyrytým do nádob ešte pred vypálením, ktorá im vyniesla označenie kultúra s lineárnou keramikou.

Typické je pre nich aj ukladanie nebožtíkov do hrobov na ľavý bok v skrčenej polohe. Žili v tzv. dlhých domoch, ktoré vo svojej dobe patrili k najväčším obytným budovám.

Nosnú konštrukciu stien vybudovali z kolov zapustených do zeme a tú potom vypletali prútím a vymazávali hlinou. Strechy pokrývali došky kladenými na krov, podopierané ďalšími drevenými stĺpmi. Dlhé domy obývali celé početné rodiny aj s domácimi zvieratami.