Únosy, mnohoženstvo i krvavé rituály: Ako vyzerali svadby v časoch našich predkov a čo z nich pretrvalo dodnes

Ak sa pozrieme na svadby pred tisíc rokmi...

To sa na českom území práve končilo mnohoženstvo. Konkrétne vydaním Břetislavových dekrétov v roku 1039. Knieža Břetislav to sám nemal jednoduché, pretože jeho otec knieža Oldřich mal zrejme nejakú manželku, lenže uvidel na Peruci sedliacku dievčinu Boženu, posadil ju na koňa a odviezol si ju do Prahy na Hrad, kde mu porodila práve Břetislava.

A vzal si vôbec Oldřich Boženu?

Vtedy stačilo, keď nevestu kúpil alebo uniesol. Či už s jej súhlasom, alebo bez neho. Potom jej už len prehodili šatku cez hlavu a on povedal: „Toto je moja žena.“

To bolo také jednoduché?

Tak opisuje staroslovanskú svadbu archeológ Lubor Niederle. No jednoduché to byť nemuselo, pretože keď svoju nastávajúcu uniesol, jej príbuzní sa mohli domáhať jej návratu alebo peňazí. Oldřich si mohol niečo také dovoliť, pretože bol knieža, ale keď sa chcel kvalitne oženiť Břetislav, ktorý nepochádzal od prvej manželky, nemal urodzených oboch rodičov a zrejme bol nemanželský, mal to veľmi ťažké. Nemohol zohnať nevestu z aristokratických kruhov, a tak musel urodzenú Jitku uniesť z kláštora. A tým si ju prakticky zobral.

   

Bol to naozaj násilný únos alebo to mohlo byť dohodnuté?

Nevieme určite, ale povedala by som, že trochu dohodnuté to byť mohlo. Už preto, že v dôsledku toho nevypukla žiadna vojna. Jitka sa stala českou kňažnou, rodila ďalšie potomstvo a s Břetislavom tvorili výborný pár. Pokusy o svadobnú zmluvu a kúpu zrejme stroskotali, a tak sa uchýlil k inej možnosti. A práve Břetislav zatrhol vo svojich dekrétoch mnohoženstvo. Nakázal, že naďalej budú mať muži jednu ženu, pretože doteraz žili „po způsobu hovad ve stádu“ s viacerými ženami.