Ľudské telo funguje ako ten najdômyselnejší stroj. Ak sa pošramotí niektorá vnútorná súčiastka, dá nám to najavo povrchovým signálom. Najskôr nenápadne, takmer šepotom. Ak ho dokážeme citlivo a včas zachytiť, oprava môže byť jednoduchá a bez následkov.
„Pamätám si pacienta, ktorý vošiel do ambulancie veľmi typickým spôsobom – pomalá šuchtavá chôdza, hlava trochu predsunutá – akoby na nej niesol knihu. Ruky sa mu pri chôdzi takmer nehýbali. Tieto znaky sú charakteristické pre Parkinsonovu chorobu. Ešte pred rozhovorom som mala silné podozrenie, ktoré sa následne potvrdilo. Alebo druhý pacient, vitálny dôchodca, ktorý rád rozprával a občas nás dokonca rozosmial vtipom. Jedného dňa prišiel do ambulancie ‚zvädnutý‘, spomalený, museli sme z neho ťahať každé slovo. Nevedela som, čo sa deje, len som vnímala významný rozdiel oproti tomu, aký býval inokedy. Poslala som ho do nemocnice a tam sa ukázalo, že má krvácanie do mozgu. Včasné odoslanie do nemocnice mu zachránilo život,“ spomína konkrétne príklady zo svojej praxe pre HN magazín všeobecná lekárka Jana Bendová.
Už od dverí
Na pacientovi si všíma spektrum vonkajších „príznakov“. „Napríklad chôdzu, či je plynulá, spomalená, bolestivá alebo neistá. Držanie tela a dýchanie – najmä, či je pokojné alebo zrýchlené, plytké alebo s piskotmi pri výdychu. Tiež farbu kože – jej bledosť, začervenanie, cyanózu a celkový vzhľad vrátane prejavov, ako únava, zanedbanosť, nepokoj.“
Pacient, ktorý sa podľa lekárky zadýcha už pri krátkej chôdzi, môže mať závažnú chudokrvnosť, ochorenie srdca alebo pľúc. „Keď sa pohybuje veľmi pomaly a stuhnuto, zase neurologický problém alebo chronickú bolesť.“
Veľmi dôležité je podľa nej aj „vyžarovanie“ pacienta. „To je niečo, čo sa ťažko meria, ale skúsený lekár to vie navnímať. Hlavne vo všeobecnom lekárstve, kde pacienta poznáme roky, si ľahšie všimneme, keď príde k nejakej zmene.“
Podľa kardiológa, internistu a predsedu Českej internistickej spoločnosti pri Českej lekárskej spoločnosti Jana Evangelistu Purkyně Richarda Češku môžu byť varovné príznaky zjavné aj pri vážnejších, nádorových či kardiovaskulárnych chorobách.
„Typické klinické príznaky, ktoré si pacient všimne sám, sú napríklad zmeny hmotnosti, nevysvetliteľná únava, dýchavično...
Zostáva vám 85% na dočítanie.