Krvné transfúzie zachraňujú obete dopravných nehôd, otráv aj dedičných chorôb. Nedostatok darcov krvi sa vedci snažia vyriešiť vývojom náhrad najrozličnejšieho typu. Vsádzajú na umelú krv aj na krv vypestovanú v bioreaktoroch.
V ľudskom organizme prúdi krv 20 000 kilometrami ciev. Plní pritom celý rad zásadných životných funkcií: roznáša kyslík a živiny, odstraňuje splodiny látkovej výmeny, bojuje s infekciami.
Životodarná červeno sfarbená kvapalina je v skutočnosti pestrou zmesou najrozličnejších buniek a nepreberného množstva biologicky aktívnych látok. Akú máme šancu pri pokusoch o výrobu jej funkčnej náhrady?
Ľudské telo tvorí približne 36 biliónov buniek a z nich 29 biliónov pripadá na červené krvinky čiže erytrocyty, kolujúce krvným riečiskom. Pretože sú to najmenšie bunky ľudského tela, vážia všetky dohromady len okolo 2 kilogramov.
V ľudskom tele síce prežijú iba štyri mesiace, ale kostná dreň vychrlí každú sekundu 2 milióny úplne nových erytrocytov. Napriek intenzívnej krvotvorbe sa mnohí ľudia ocitajú v kritickej situácii, keď sa im červených krviniek v dôsledku choroby či zranenia nedostáva.
Neraz to má fatálne následky, straty krvi si na celom svete každý rok vyžiadajú asi dva milióny životov.
V článku sa ešte dočítate:
- Voľný hemoglobín má vážne slabiny.
- Náhradu krvi už povolili v dvoch krajinách.
- Nový prípravok môže vydržať dva roky.
- Krvinky z bioreaktorov majú časový plán.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
